Knihobot

José Cardoso Pires

    2. říjen 1925 – 26. říjen 1998

    José Cardoso Pires se odklonil od vyšší matematiky k námořní dopravě a stal se uznávaným portugalským spisovatelem. Jeho díla se vyznačují živým vyprávěním a pronikavým pozorováním portugalské společnosti, často s nádechem satiry a kritiky. Pires mistrně zachycuje komplexnost lidské povahy a sociální dynamiku prostřednictvím bohatého jazyka a poutavých příběhů. Jeho literární odkaz spočívá v hlubokém pochopení portugalské duše a v jeho jedinečném stylu, který spojuje tradici s modernitou.

    José Cardoso Pires
    Lissabonner Logbuch
    Ballade vom Hundestrand
    Balada da Praia dos Cães
    De profundis, valsa lenta
    Lisabon: palubný denník
    O delfínu
    • O delfínu

      • 226 stránek
      • 8 hodin čtení
      3,9(12)Ohodnotit

      Vypravěč přijel na lov do malé portugalské vesničky, kde se stane svědkem dramatických událostí v rodině hostitele. Próza věnovaná atmosféře maloměsta a mnohostrannému pohledu na jeho obyvatele, zejména na manželský pár majitelů honitby, kteří patří k nižší portugalské šlechtě. Vypravěč zpětně sleduje osudy předků současného pána, čte si v zápiscích znalce místních poměrů z minulého století, porovnává nastalé změny a medituje nad geniem loci.

      O delfínu
    • Lisabon: palubný denník

      • 96 stránek
      • 4 hodiny čtení
      5,0(1)Ohodnotit

      Spomienky, postrehy alebo poetický sprievodca Lisabonom významného portugalského publicistu a spisovateľa. Kniha o Lisabone od spisovateľa, ktorý sa vždy pokladal za jeho komplica, hoci z neho musel niekoľkokrát nedobrovoľne odísť, no stále sa tam vracal. Autor napísal knihu na objednávku organizátorov Lisabon - európske hlavné mesto kultúry 1994, čo sa v prípade spisovateľa neustále prenasledovaného štátnou políciou a cenzúrou javilo prekvapujúce. Nezávislosť, s akou vykreslil portugalskú metropolu, však bola najlepšou odpoveďou. Ako kapitán a nadčasový sprievodca nás vedie starým aj novým svetom mesta - pozemským, podzemným aj mystickým

      Lisabon: palubný denník
    • "Devo dizer-lhe que é escassa a produção literária sobre a doença vascular cerebral. A razão é simples: é que ela seca fonte de onde brota o pensamento, ou perturba o rio por onde ele se escoa, e assim é difícil, se não impossível, explicar aos outros como se dissolve a memória, se suspende a fala, se embota a sensibilidade, se contém o gesto. . E, muitas vezes, a agressão, como aquela que o assaltou, deixa cicatriz definitiva, que impede o retorno ao mundo dos realmente vivos. É por isso que o seu testemunho é singular, como é única a linguagem que usa para o transmitir."Do prefácio do Professor João Lobo Antunes

      De profundis, valsa lenta
    • «Na Balada da Praia dos Cães, oferece-nos uma obra-prima mas, como nos seus restantes livros, torna-se necessário um paladar exigente a fim de compreender isso. Para falar do romance precisava de muita conversa, e prefiro que seja o leitor a entendê-lo e a dar-se conta, por si, das subtilezas, alçapões e achados desta prosa com vários níveis de leitura e compreensão. Como tudo o que José Cardoso Pires nos deixou. Por favor, leiam-no: é uma imensa prenda que darão a vós mesmos.» Do Prefácio de António Lobo Antunes

      Balada da Praia dos Cães
    • 1960 wird an einem Strand in der Nähe von Lissabon eine übel zugerichtete Leiche entdeckt. Handelt es sich um einen politischen Mord? Hat die Geheimpolizei Pide ihre Finger im Spiel? Dunkle Machenschaften werden nicht ausgeschlossen. Zeitungsberichte und Zeugenaussagen verdichten sich vor den Augen des Lesers immer mehr zum Bild einer Gesellschaft, die von Angst und Gewalt regiert wird. Der Roman gilt in Portugal als »der« Schlüsselroman über die faschistische Diktatur.

      Ballade vom Hundestrand
    • Lissabonner Logbuch

      • 79 stránek
      • 3 hodiny čtení

      Lissabon mit den Augen dieses großen portugiesischen Dichters betrachtet. Die »Weiße Stadt« begegnet uns als ein Ort der Dichter, ein Reich der Katzen und ein Paradies für Trinker und Bars. Er führt den Blick des Lesers hin zu den kunstvollen Pflastern und Fliesen überall in der Stadt - zu den Standbildern von falschen Königen, echten Dichtern und atheistischen Heiligen. Ist am Ende Lissabon nur ein wunderbarer Trompe-l'oeil, eine wunderschöne Täuschung?

      Lissabonner Logbuch