Štefan Peciar
- 1912, Nedanovce, okr. Topoľčany – 24. 1. 1989, Bratislava.
Študoval v r. 1932-1937 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (slavistika - germanistika - fonetika). 1938 PhDr., 1964 CSc. V r. 1938-1939 pôsobil na gymnáziu v Prahe, v r. 1939-1940 na Obchodnej škole v Prahe (profesor), v r. 1941-1943 pracovník Slovenskej učenej spoločnosti v Bratislave (riaditeľ redakcie vedeckých časopisov), v r. 1943-1947 pracovník Slovenskej akadémie vied a umení (vedecký redaktor, vedúci prezídia), v r. 1947-1949 pôsobil na Kráľovskej univerzite v Lunde, Švédsko (lektor českého a slovenského jazyka), v r. 1949-1952 pracovník Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave, v r. 1952-1953 Ústavu slovenského jazyka SAVU, v r. 1953-1966 Ústavu slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied, v r. 1967-1981 Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave (vedecký pracovník, samostatný vedecký pracovník, vedúci vedecký pracovník), v r. 1950-1965 riaditeľ ústavu, od r. 1981 na dôchodku, v r. 1981-1985 vedecký pracovník konzultant JÚĽŠ SAV. Člen komisie pre vypracovanie nového vydania Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1953 (hlavný redaktor), v r. 1954-1965 predseda pravopisnej komisie, v r. 1952-1983 člen ortoepickej komisie. V r. 1957-1972 člen výboru Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV, od r. 1972 člen výboru a v r. 1976-1981 predseda Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV. V r. 1962-1974 člen a v r. 1962-1965 predseda vedeckého kolégia jazykovedy SAV, v r. 1975-1982 člen vedeckého kolégia SAV pre jazykovedu a vedy o literatúre a umení. Od r. 1971 predseda transliteračnej komisie Československého komitétu slavistov. Od r. 1973 člen a v r. 1973-1983 predseda medzinárodnej lexikologicko-lexikografickej komisie pri Medzinárodnom komitéte slavistov. Člen komisií pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertačných prác vo vedných odboroch slovenský jazyk, jazykoveda konkrétnych jazykových skupín - slovanské jazyka a vo vednom odbore český jazyk. 1972 vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu, 1977 Zlatá čestná plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách, 1982 Strieborná čestná plakety Josefa Dobrovského za zásluhy v spoločenských vedách.
Spočiatku sa venoval fonetike a fonológii, neskôr lexikológii a lexikografii, najmä práci na Slovníku slovenského jazyka, ktorý bol vypracovaný pod jeho vedením. Na práce z oblasti lexikológie a lexikografie nadväzujú jeho práce z oblasti štylistiky a kultúry jazyka. Početné sú aj jeho práce týkajúce sa slovenského pravopisu. Pod vedením Š. Peciara boli vypracované Pravidlá slovenského pravopisu z r. 1953 (a ďalších 10 vydaní z r. 1954-1971). Novšie venoval pozornosť štúdiu gramatickej stavby spisovnej slovenčiny a problematike jazykových vzťahov, najmä vzťahu češtiny a slovenčiny.