Terézia Vansová Knihy

OZ KUL-TUR Zvolen vydáva po reprinte monografie DETVA z roku 1905, v poradí už druhú knihu ako faksimile - teda v podobe, ako vyšla v pôvodnom vydaní. Nová kuchárska kniha Terézie Vansovej, uzrela svetlo sveta prvý raz v roku 1914. V rámci vtedajšieho územia Slovenska išlo vôbec o prvú knihu svojho druhu, ktorá predstavila približne 1000 receptov gazdiniek z konca 19. a začiatku 20. storočia. Jedlá takto spísané, pripravovali vo veľkej časti mestských i vidieckych domácnosti naše prastaré mamy. Tieto recepty sú živé ako slovenské tradičné jedlá a postupy dodnes. Bol to na tú dobu pozoruhodný počin, ktorý vyšiel v nasledujúcich rokoch v niekoľkých vydaniach a najmä v medzivojnovom období sa podľa neho v slovenskej kuchyni riadili ďalšie generácie žien i mužov. "Vansovej kuchárska kniha vyšla v reedícii naposledy v 90. rokoch 20. storočia. My sme sa rozhodli opäť po čase túto vzácnu knihu vydať, nie však iba prepisom receptov, ale v rovnakej podobe, v akej kuchárka vyšla v roku 1930 u nakladateľa a kníhkupca F. Klimeša v Liptovskom sv. Mikuláši. Aj keď s ročným spozdením, ale vydávame ju pri príležitosti 160. výročia narodenia autorky a 75. výročia jej smrti. Terézia Vansová (1857-1942) bola jednou z najvýznamnejších slovenských spisovateliek, predstaviteľka prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka.

Ústrednou postavou románu je zvrhlík, neľútostný Ľudovít Fekete. Votrie sa do rodiny Veselovskovcov, ožení sa s ich prekrásnou dcérou Faninkou, ktorú beštiálne zavraždí, dostane sa na galeje a napokon pomätený hynie. Okolo neho krúti sa Vansovej román, jeho ako dieťa doby a spoločnosti vykresľuje v napínavých a hrôzostrašných situáciách a súčasne cez neho obžalúva mravy a nespravodlivosť tých čias. Stupňovanie hrôzy, bezcitnosť a diabolstvo tohto bezohľadného pánika, zbesilosť jeho činov, to všetko je písané s takou presvedčivosťou, že knihu prečítate jedným dúškom. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Terézia Vansová. Kliatba. TATRAN. Bratislava 1968. 214 s. Miloš Tomčík napísal doslov. Ján V. Ormis napísal poznámky.

První slovenský dívčí román je obrazem dřívějších společenských poměrů a často až tragických osudů. Je však i důkazem nezdolné povahové čistoty mladé hrdinky, která po otřesné smrti svého otce zůstane sama uprostřed nepochopení, neporozumění a nelásky.

Kuchárska kniha, ktorú držíte v rukách, uzrela svetlo sveta v roku 1914. Bola prvá svojho druhu na Slovensku a zostavila ju spisovateľka a etnografka Terézia Vansová (1857–1942). Predstavila v nej vyše 900 receptov slovenských gazdiniek z prelomu 19. a 20. storočia. Odvtedy vyšla táto mimoriadna kniha v niekoľkých vydaniach, naposledy v r. 1998. Teraz vám ju opäť ponúkame v podobe, v akej ju v roku 1930 vydal nakladateľ a kníhkupec F. Klimeš v Liptovskom sv. Mikuláši. Tak ako majú svoju nezameniteľnú chuť a vôňu tradičné slovenské jedlá, má svoj pôvab aj náš materinský jazyk spred desaťročí. Mnohé jedlá z čias našich prastarých materí sa na Slovensku pripravujú dodnes, no písomná podoba vtedajšej slovenčiny už nenávratne patrí minulosti. Vychutnajte si ju spolu s jedlami z tejto jedinečnej knihy.

Kuchárska kniha obsahuje vyše deväťsto osvedčených a vyzkúsených predpisov, ktoré zodpovedajú požiadavkám jednoduchej i meštianskej kuchyne. Táto kniha vyšla podľa vydania v Liptovskom sv. Mikuláši z roku 1925 a je to originálna umelecká ručná knihárska práca.

Poviedky slovenskej autorky sú s tematikou lásky a ľudských vzťahov a sú v nich zachytené tri povahy žien, ktoré idú za svojim cieľom.

S osobitnou dychtivosťou čítavala Vansová v denných novinách zvesti zo sveta a tieto údaje neraz zužitkovala i pre svoju novelistickú tvorbu. A stále žila v nej túžba poznať svet, rozhľadieť sa v nových pomeroch, navštevovať nové kraje a vzrušovať sa novými udalosťami… S akou citovou rozradostenosťou púšťala sa Vansová na cesty a aké dojmy si z nich prinášala, najvýrečnejšie ukazuje cestopis Pani Georgiadesová na cestách. Vansovej cestopisy majú veľkú kultúrno-historickú dôležitosť. Osvetľujú mnoho z problematiky nášho národného života na konci predošlého storočia a zasväcujú do náhod i zmýšľania slovenskej spoločnosti oných čias. V Pani Georgiadesovej na cestách sa Vansová úprimne a bez pózy vyspovedala zo svojich osobných záľub i zo svojej národnej viery, cestopis si dlho zachová svoj význam i ako dobový dokument. Vansovej šlo v novelách a poviedkach predovšetkým o pravdu, o zobrazenie skutočnosti, v akých sa žilo v jej rodičovskom dome a potom o zobrazenie spoločenských a školských pomerov v druhej polovici minulého storočia. Pestrá mozaika údajov. Poznávaš z nej ľudí a pomery. Vansová ťa uvádza do útulných izieb svojho rodičovského domu, oboznamuje so susedmi a hosťami, ktorí chodievali na faru, ale všíma si najmä deti. V zložení fabuly majú zväčša úlohu vyrovnávať životné rozpory, no temer do výsadného postavenia sa dostanú až v kresbách z fary a zo školy.

Kniha obsahuje výber poviedok o deťoch a mladých ľuďoch autorky, predstaviteľky slovenského realizmu. Prvé 4 poviedky zachytávajú vývin Milky, bystrého dievčatka od školských rokov, kedy je skôr živá ako rozvážna, až po jej dospelosť. Ďalšie tri poviedky čerpajú námet z farského prostredia, zachytáva citové dozrievanie dievčat pred vydajom. Julinkin prvý bál bol pôvodne len črtou. (Ako sa zabávali dievčatá pred polstoročím), kde chcela autorka presne zachovať doklady, ako sa dievčatá chystali na bál. Povidka vznikla vďaka rozprávaniu Vansovej tety, ktorú počúvala ešte ako dieťa. Poviedky Ohlášky a Prsteň sú ladené humoristicky.

Známy román slovenskej autorky pre ženy a dievčatá. Hlavnou postavou je Viola, ktorá žije iba s otcom. Po otcovej smrti sa až do jej dospelosti stáva jej poručníkom ujec. Prichádza teda do domu ujca, kde sa stáva nemilovanou a zo strany rodiny iba trpenou cudzinkou.