Terézia Vansová Knihy

OZ KUL-TUR Zvolen vydáva po reprinte monografie DETVA z roku 1905, v poradí už druhú knihu ako faksimile - teda v podobe, ako vyšla v pôvodnom vydaní. Nová kuchárska kniha Terézie Vansovej, uzrela svetlo sveta prvý raz v roku 1914. V rámci vtedajšieho územia Slovenska išlo vôbec o prvú knihu svojho druhu, ktorá predstavila približne 1000 receptov gazdiniek z konca 19. a začiatku 20. storočia. Jedlá takto spísané, pripravovali vo veľkej časti mestských i vidieckych domácnosti naše prastaré mamy. Tieto recepty sú živé ako slovenské tradičné jedlá a postupy dodnes. Bol to na tú dobu pozoruhodný počin, ktorý vyšiel v nasledujúcich rokoch v niekoľkých vydaniach a najmä v medzivojnovom období sa podľa neho v slovenskej kuchyni riadili ďalšie generácie žien i mužov. "Vansovej kuchárska kniha vyšla v reedícii naposledy v 90. rokoch 20. storočia. My sme sa rozhodli opäť po čase túto vzácnu knihu vydať, nie však iba prepisom receptov, ale v rovnakej podobe, v akej kuchárka vyšla v roku 1930 u nakladateľa a kníhkupca F. Klimeša v Liptovskom sv. Mikuláši. Aj keď s ročným spozdením, ale vydávame ju pri príležitosti 160. výročia narodenia autorky a 75. výročia jej smrti. Terézia Vansová (1857-1942) bola jednou z najvýznamnejších slovenských spisovateliek, predstaviteľka prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka.

Ústrednou postavou románu je zvrhlík, neľútostný Ľudovít Fekete. Votrie sa do rodiny Veselovskovcov, ožení sa s ich prekrásnou dcérou Faninkou, ktorú beštiálne zavraždí, dostane sa na galeje a napokon pomätený hynie. Okolo neho krúti sa Vansovej román, jeho ako dieťa doby a spoločnosti vykresľuje v napínavých a hrôzostrašných situáciách a súčasne cez neho obžalúva mravy a nespravodlivosť tých čias. Stupňovanie hrôzy, bezcitnosť a diabolstvo tohto bezohľadného pánika, zbesilosť jeho činov, to všetko je písané s takou presvedčivosťou, že knihu prečítate jedným dúškom. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Terézia Vansová. Kliatba. TATRAN. Bratislava 1968. 214 s. Miloš Tomčík napísal doslov. Ján V. Ormis napísal poznámky.

První slovenský dívčí román je obrazem dřívějších společenských poměrů a často až tragických osudů. Je však i důkazem nezdolné povahové čistoty mladé hrdinky, která po otřesné smrti svého otce zůstane sama uprostřed nepochopení, neporozumění a nelásky.

„Život pozostáva zo samého zhliadania a lúčenia. Radosť a žalosť hýbe dušami milujúcich ľudí, nič nie je stále — všetko len na čas a všetko ako vlna na vode.“ Spoločenský román Terézie Vansovej. Digitalizovaná podoba publikace: Knihu Terézie Vansovej Sestry vydal L. Mazáč v Prahe ako XXIX. zväzok Mazáčovej slovenskej knižnice s obálkou Martina Benku a tlačou Jána Pospíšila v Žižkově r. 1930. Poznámka Zlatého fondu SME: Vydavateľ pri číslovaní kapitol vynechal poradové číslo kapitoly IX.

Jedna z kratších próz Terézie Vansovej. Zachytáva takmer etnograficky verne oblečenie, bývanie, stolovanie dedinskej inteligencie konca 19. storočia. Milka žije už päť rokov na Spiši a pracuje v klobúkovom salóne u „fräulein Relly“. Našetrila si slušnú sumu peňazí a premýšľa nad svojou budúcnosťou: vydať sa alebo sa stať „mašamódkou“? Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výbor z publikace: Terézia Vansová. Julinkin prvý bál. Mladé letá. Bratislava 1977. 147 s. Dr. Margita Valehrachová-Matulayová zostavila výber, upravila text a napísala doslov, poznámky a slovník. Dagmar Toholová, technická redaktorka.

Tak ako majú svoju nezameniteľnú chuť a vôňu tradičné jedlá, má svoj pôvab aj náš materinský jazyk spred desaťročí, ktoré možno prirovnať k dĺžke ľudského života. Mnohé jedlá z čias našich dedinských aj mestských prastarých materí sú bežné aj dnes, no písomná podoba vtedajšej slovenčiny už patrí iba minulosti. Vychutnajte si ju teda spolu s jedla prostredníctvom tejto knihy. Pri niektorých slovách vám možno neostane nič iné, len sa popýtať o výklad nejakej starkej alebo sa budete musieť (alebo chcieť) pohrabať v nárečovom slovníku.

Kuchárska kniha obsahuje vyše deväťsto osvedčených a vyzkúsených predpisov, ktoré zodpovedajú požiadavkám jednoduchej i meštianskej kuchyne. Táto kniha vyšla podľa vydania v Liptovskom sv. Mikuláši z roku 1925 a je to originálna umelecká ručná knihárska práca.

Poviedky slovenskej autorky sú s tematikou lásky a ľudských vzťahov a sú v nich zachytené tri povahy žien, ktoré idú za svojim cieľom.

S osobitnou dychtivosťou čítavala Vansová v denných novinách zvesti zo sveta a tieto údaje neraz zužitkovala i pre svoju novelistickú tvorbu. A stále žila v nej túžba poznať svet, rozhľadieť sa v nových pomeroch, navštevovať nové kraje a vzrušovať sa novými udalosťami… S akou citovou rozradostenosťou púšťala sa Vansová na cesty a aké dojmy si z nich prinášala, najvýrečnejšie ukazuje cestopis Pani Georgiadesová na cestách. Vansovej cestopisy majú veľkú kultúrno-historickú dôležitosť. Osvetľujú mnoho z problematiky nášho národného života na konci predošlého storočia a zasväcujú do náhod i zmýšľania slovenskej spoločnosti oných čias. V Pani Georgiadesovej na cestách sa Vansová úprimne a bez pózy vyspovedala zo svojich osobných záľub i zo svojej národnej viery, cestopis si dlho zachová svoj význam i ako dobový dokument. Vansovej šlo v novelách a poviedkach predovšetkým o pravdu, o zobrazenie skutočnosti, v akých sa žilo v jej rodičovskom dome a potom o zobrazenie spoločenských a školských pomerov v druhej polovici minulého storočia. Pestrá mozaika údajov. Poznávaš z nej ľudí a pomery. Vansová ťa uvádza do útulných izieb svojho rodičovského domu, oboznamuje so susedmi a hosťami, ktorí chodievali na faru, ale všíma si najmä deti. V zložení fabuly majú zväčša úlohu vyrovnávať životné rozpory, no temer do výsadného postavenia sa dostanú až v kresbách z fary a zo školy.