októbra 1891, Likavka, okr. Ružomberok - † 30. augusta 1958, Ružomberok, poch. v Spišskej Teplici
Pochádzal z chudobnej rodiny. Štúdium na gymnáziu mu umožnili františkáni najprv v Trstenej, vyššie triedy absolvoval v Malackách. Dňa 3. septembra 1906 vstúpil do rehole františkánov a prijal rehoľné meno Libor. Prvé sľuby skladal 19. novembra 1907. Po skončení teológie v Bratislave ho 5. februára 1914 vysvätili za kňaza.
Pastoračnú činnosť začal v Ostrihome. Potom suploval lektora teológie v Hlohovci, Ostrihome a Bratislave, zároveň v rokoch 1915-1918 prednášal filozofiu na rehoľnom učilišti v Malackách. V rokoch 1918-1928 bol gvardiánom kláštora v Malackách, od r. 1925 aj správcom farnosti, v rokoch 1928-1945 gvardiánom v Kremnici. V rokoch 1946-1950 zastával funkciu správcu Komisariátu pre Svätú zem v Prešove, tu redigoval aj časopisy a založil Františkánske literárne podniky. V tom období pôsobil aj v Ríme a v Assisi. Podarilo sa mu vyhnúť sa internácii rehoľníkov r. 1950. Potom ho však doviedli do Žiliny spravovať Kostol sv. Barbory. Od r. 1951 bol správcom farnosti Liptovský Ondrej a od r. 1954 Liptovská Teplička.
Vynikal v literárnej a dramatickej tvorbe aj ako redaktor časopisov.
Napísal divadelné hry: Elienne (1921), Prvé a posledné sv. prijímanie (1938, 1943), Cesta radosti (1938), Presadený kvet (1940), Prerušená hra (1941), Obnovený svet (1932, 1947). Jeho hry náboženského rázu sa s obľubou hrávali na celom Slovensku. Z jeho modlitebných a náboženských kníh treba spomenúť: Malý breviár (1926), Misijná pamiatka (1935 a 1937), Kvietky (1941), Myšlienky o tlači (1946), Srdcom a jazykom (1946), Pod krížom (1947), Svätý Anton (1922, 1930, 1932 a 1946) a Eucharístia, svety a ľudia (1946), kde podáva svoje zážitky z eucharistických kongresov v Kartágu, Dubline a Budapešti, na ktorých sa zúčastnil.
Jeho najvlastnejšou činnosťou však bola výchova detí a dospievajúcej mládeže, najmä dievčat. Im venoval svoje najznámejšie knihy: Po cestách života (1929), Katolícke dievča vo svete (1936), Otecko odkazuje (1941), Ľalia medzi tŕním (1942) a Otecko rozpráva (1946).
Nezastupiteľné je aj jeho miesto ako vydavateľa a redaktora časopisov. V r. 1922 začal vydávať časopis pre františkánskych terciárov Serafínsky svet, ktorý redigoval do r. 1944. V rokoch 1936-1938 mal zábavno-poučnú prílohu Naša mládež. Najviac starostlivosti venoval časopisu pre deti Priateľ dietok, ktorý vydával a redigoval v rokoch 1925-1948 a dal mu vynikajúcu literárnu i výtvarnú úroveň. V uvedenom čase to bol najobľúbenejší a najrozšírenejší detský časopis. Založil pri ňom aj edíciu Knižnica Priateľa dietok. Do časopisov prispieval mnohými poviedkami, rozprávkami, poučnými článkami. Pôsobil aj ako ľudový misionár i pri výchove františkánskeho dorastu. Vychoval niekoľko generácií katolíkov a vykonal neoceniteľnú prácu pre povznesenie náboženského a mravného života na Slovensku.
