Pavol Horov

vl. menom Pavol Horovčák, pseudonymy Ján Onda, Pavol Horov, Peha, Péhá, PeKa, P. U. Horov, Urban Čák, Urban Horov a i.; (* 25. máj 1914, Bánovce nad Ondavou – † 29. september 1975, Bratislava) bol slovenský básnik a prekladateľ. Pochádzal z rodiny maloroľníka, o otca prišiel čoskoro po narodení. Vzdelanie získaval v Bánovciach nad Ondavou, v Moravanoch, v rokoch 1926 - 1934 navštevoval gymnázium v Michalovciach a napokon navštevoval v rokoch 1934 - 1935 učiteľskú akadémiu v Bratislave, kde získal kvalifikáciu na vyučovanie slovenčiny, dejepisu a geografie. Do roku 1944 pôsobil ako učiteľ, v rokoch 1945 - 1950 bol pracovníkom, neskôr v rokoch 1948 - 1950 riaditeľom Československého rozhlasu v Košiciach. Od roku 1951 žil v Bratislave, kde bol v rokoch 1951 - 1952 šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v rokoch 1952 - 1954 tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, v rokoch 1953 - 1964 riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ a pracovníkom Slovenského ústredia knižnej kultúry (1963 - 1964). Od roku 1964 sa venoval len literárnej tvorbe. Jeho tvorba bola blízka nadrealizmu. Debutoval zbierkou básní Zradné vody spodné, v ktorej reagoval na vojnové udalosti. Tejto téme zostal verný v zbierkach vo viacerých ďalších zbierkach. K jeho umeleckým vrcholom patrí skladba Vysoké nebo letné, inšpirovaná matkinou smrťou. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z poľskej (Staff, Jastrun, Przyboš, Jachimowicz), perzskej (Omar Chajjám), ruskej a bulharskej (E. Bagrjana, B. Božilov) poézie.