Básne pre mŕtve dievčatá

V súbore Básne pre mŕtve dievčatá (2003) sa u autora presadzuje práve melancholická a dekadentná zložka Habajovho postoja. Neprestajne však pritom dbá o to, aby neustrnul v prvoplánových vyjadreniach, takže svoju výpoveď rafinovane komplikuje významovou, hodnotovou a modálnou neurčitosťou, respektíve ambivalentnosťou.