Shantaram

Mám zmiešané pocity. Na jednej strane – dobrodružstvo, filozofia, mafia, India, slumy, pašovanie, vojna, láska... Na druhej strane – všetko toto je rozprávané štýlom: „ja som to zažil, ja to viem, ja som sa poučil, vy počúvajte.“ Hlavný hrdina – Linbaba alias Gándhí s kriminálnou minulosťou – pôsobí, akoby mu život neustále podával morálne dilemy na zlatom podnose. A on ich, samozrejme, všetky s pokorou prijíma a vyrieši... za tri strany. Občas som mal pocit, že čítam zápisník samozvaného gurua, ktorý okrem páchania kriminality ešte stíha rozdávať múdrosti na počkanie. Ale budiž, charizmu mu uprieť nemôžem. Linbaba (áno, viem, že autor = hrdina = ex-zločinec = poloboh) má odpoveď na všetko. Ako keby bol krížencom Ježiša, Jamesa Bonda a Brendona z Beverly Hills 90210. A potom je tu Karla. Karla, Karlička. Postava, ktorú by mal niekto oceniť cenou za „najlepšie komplikovanú ženu sveta“. Jej schopnosť emocionálne zamotať úplne jednoduchú vec ma udivovala viac než všetky indické rituály v knihe. Od momentu, keď sa príbeh presunul do Afganistanu, som sa začal trochu trápiť. Zrazu to stratilo šťavu. Napätie, ktoré predtým poháňali slumy, mafie, vtípky sa zrazu vyparilo. Aby som nekrivdil – niektoré filozofické debaty ma zasiahli. Boli síce občas naivné a lacné ako citáty z motivačného kalendára, ale stále v nich bolo niečo úprimné. Šantaram je ako indické jedlo v slovenskej reštaurácii – pálivé, farebné a občas s čudnou príchuťou.

Nádherné čtení, krásný jazyk a podmanivý vhled do indického reálného světa.