Ako to bolo

Generálny biskup Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. Pavel Uhorskai, rodák z Novohradu (nar. 2.3. 1919 v Tomášovciach), od detstva poznal tvrdý život vo viacdetnej roľníckej rodine, kde sa mu dostalo evanjelickej náboženskej výchovy. Nadobudol si vzdelanie na Slov. evanj. bohosloveckej fakulte v Bratislave, zakončené titulom bakalár teológie. Ako vysokoškolák sa názorovo vyhranil v rokoch vojny v spolkovej a cirkevnej činnosti. Okrem kňazskej skúšky zložil aj profesorskú. Kaplánom bol Uhrovci, Bardejove, Štrbe, vo Veľkej, Poprade, v Ružomberku a Martine. R. 1947 ho zvolili za farára v Háji pri Turč. Tepliciach. Aj tam sa venoval práci s mládežou nielen na hodinách náboženstva, Spolku evanjelickej mládeže, ale bol aj vedúcim misijného strediska na Počúvadle pod Sitnom. Popularita a nekompromisný postoj mu priniesli nepriazeň politických úradov, odsúdenie za protisocialistickú výchovu mládeže a väzenie. Keď sa dňa 9. mája 1954 vrátil z väzenia, musel pracovať ako drevorubač a robotník. Jeho rehabilitácia r. 1969 bola pre sťažnosť generálneho prokurátora zrušená. Do cirkevnej služby nedostal štátny súhlas a nesmel byť ani delegátom na generálny konvent za seniorát, ktorý ho zvolil. Napriek zákazu bol kantorom vo svojom rodisku. R. 1968 bol medzi predstaviteľmi obrodného procesu v cirkvi a patril medzi tých, ktorí aj po jeho umlčaní nestratili nádej, ale pripravovali príchod nových pomerov. Svoje spomienky a skúsenosti z väzenia, ako aj po návrate z výkonu trestu zhrnul v diele Ako to bolo, aby nám poskytol dokument z doby tých ťažkých dní a rokov a poodhalil niečo z hĺbky toho, čo dnes motivuje jeho prácu v postavení, ktoré mu svojou voľbou právom zverila jeho cirkev.