Piesne sladkého Francúzska

Z francúzskych originálov vybral, preložil, doslov a poznámky napísal Marián Minárik; prebásnila Viera Prokešová. "Pri prekladoch piesní tejto zbierky sme väčšinou vychádzali z textov zo spevníka Josepha Cantelouba: Anthologie des chants populaires français, 1-4. Durand et Companie, Paríž 1951 a z literárnej antológie básnika a esejistu Luca Decaunesa: Les Riches heures de la chanson française. Seghers, Paríž 1980. Niektoré zápisy boli publikované ako prílohy k rôznym folklórnym záznamom na zvukových nosičoch. Keď to bolo možné, takmer vždy sme uprednostňovali autentickejší variant. Len výnimočne (Pri studničke krištáľovej) sme sa pokúsili o rekonštrukciu či vytvorenie akéhosi ideálneho variantu, podobne ako to robil George Doncieux. Tým, že sa výber sústredil iba na ľúbostnú poéziu, presnejšie na poéziu, ktorá akokoľvek súvisí s láskou (duševnou i telesnou), s manželstvom, so vzťahmi muža a ženy, do našej knižky sa nemohli dostať niektoré veľmi známe ľudové piesne. Hoci - hádam väčšina ľudových piesní - nielen francúzskych - súvisí s tým, čo je v živote najdôležitejšie. Názov tejto knihy nie je náhodný. Okrem toho, že sme v nej chceli priniesť trochu radosti a príjemného uvoľnenia pre láskavého čitateľa, rada by bola aj malou spomien kou na skvelého českého prekladateľa Hanuša Jelínka. Jeho Zpěvy sladké Francie ustavične vzbudzujú záujem a obdiv. Želať taký priaznivý osud našej knižke je zaiste odvážne, ale aké lákavé!"... celý text