Najkratší slovník slovenského jazyka

Najkratší slovník slovenského jazyka, zostavený z najpoužívanejších slovenských vulgarizmov, sa stal v roku 1991 bestsellerom nielen v mestách a mestečkách po celom Slovensku. Žiadaným artiklom sa stal v dedinách v Liptove či na Orave. Autor Najkratší slovník slovenského jazyka zostavil a spísal, doplnil o úvod a rôzne dodatky a dokonca ho aj sám zalomil a pripravil na vydanie. Tá práca mu trvala pol roka, čo je zrejme rýchlostný rekord v tvorbe slovníkov. Keď si dnes slovník prelistujete, pochopíte, že to nie je obyčajná zbierka nadávok a oplzlostí, ale poctivá a detailná priam vedecká práca. Otázka bola, kto takúto knihu vydá, pretože šlo o výbušný materiál, ktorý by niektorí radi postavili na úroveň najhrubšej pornografie. Autor túžil po serióznom vydavateľovi, pretože jedine tak mohli jeho prácu čitatelia brať vážne - ako príspevok k problematike súčasného jazyka a nie ako výplod grafomana trpiaceho koproláliou. Pomocnú ruku podal básnik a vtedy aj vydavateľ Miloš Žiak z vydavateľstva Archa, a tak sa kniha vybrala na svoju osvetovú púť po Slovensku. Autor Anton Zelený píše vo svojom desaťstranovom úvode: „Čo je to za národ, ktorý sám pred sebou tají časť svojej slovnej zásoby?“ Po úvode nasleduje slovník, ktorý sa začína písmenom „C“ a heslom „cicina“, pretože slovenčina (aspoň v roku 1991) vulgarizmy začínajúce na „A“ a „B“ nemala. Slovník Antona Zeleného vznikol v tvorivej dielni Literárgrupy Máslostroj. Jej Manifest vyšiel dokonca aj v literárnom mesačníku Dotyky (č. 4/1991). Keďže sa v ňom zjavilo aj množstvo vulgarizmov, veľmi rýchlo prišiel nápad urobiť z nich oficiálny slovník - „aby čitatelia vedeli, čo znamenajú“.