Problémy sedmnáctileté gymnazistky Beáty s rodinou, se školou a s láskou jsou námětem dívčího románu. Vztahy mezi Beátinými rodiči nejsou ideální. Matka - lékařka se více věnuje práci než rodině, otec - docent holduje alkoholu. Starší sestra udržuje vztah se svým šéfem, starším ženatým mužem. Toho pravého v lásce Beáta zatím hledá..
Pokračování dívčího románu Jako na houpačce, ve kterém sledujeme problémy osmnáctileté Beáty. Beáta se nedostala na vysokou školu, proto odjede s přítelem Pavlem do Austrálie. Pavel bude v Canbeře studovat a Bea bude hlídat dítě jeho sestřenici. Beáta se moc těší za hranice všedních dnů, ale skutečností je zklamaná. Žít v emigrantské rodině není jednoduché, Pavel se zaplete do dealerství drog a po lásce zůstane jen prázdnota...
Příběh čtrnáctileté dívky, která se za podivných okolností dozvídá pravdu o svém původu. Čtení pro starší dívky. Klementýna je žákyní osmé třídy. Žije v rodině, kde jsou napjaté vztahy mezi ní i rodiči. Má neshody se spolužáky i učiteli, kde je problém? Možná i v ní, dívka tuší, že je "jiná". Dospělí nenacházejí odvahu, odhalit Klementýně pravdu o jejím původu. Pochybnosti se vyjasní příjezdem neznámé ženy. Další vývoj událostí je tímto setkáním poznamenán. Nic není jako dřív.
Satiricky ladená novela súčasnej slovenskej autorky, novinárky a publicistky opisuje súčasný svet plný citových zmätkov a zlomov. Nádeje, perspektívy, túžby a predsavzatia sa často menia na horkosť a zatrpknutosť. Sny o šťastí, bohatstve a úspechu sa stávajú mnohokrát výsmechom ženskej naivnosti a romantických citov, ktoré zneužívajú cynickí podvodníci, kupliari a veksláci peňazí i ľudských bytostí. Spoločenské premeny, ktoré nášho súčasníka denne mnohých zasahujú nepripravených na beztrestnú chamtivosť bez akejkoľvek ľudskej cti, je však možné bez ujmy prekonávať azda iba s humorom a sebairóniou – tak ako to odporúča autorka.
Stefan Zweig bol jedným z tých spisovateľov, ktorí museli emigrovať a k dobe sa primerane svojim možnostiam vyslovil práve knihou Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi, v ktorej analógiou boja Castellia proti Kalvínovi v šestnástom storočí, v storočí náboženských a fanatickýchvrážd, horiacich hraníc, honby na kacírov vyslovuje svoje presvedčenie humanistu, odsudzuje násilie a intoleranciu.
Lovím slová do siete:Čo pekné nám nesiete?Chytila som básničku,už ju mám na háčiku.Už ju držím za chvost,nech rozdáva radosť.
Malá kniha veselých básničiek. Ilustroval Ľubo Paľo.
Babka Johanka s deväťročným vnukom Sveťom riešia všetky otázky života, ktorými obaja žijú. Súčasný svet sa stretáva s čriepkami spomienok na vojnu, ako ju kedysi zažila babka ako dievčatko. Prozaický text žurnalistky a spisovateľky Jany Šimulčíkovej dopĺňajú dobové fotografie. Historik Jozef Bystrický prináša udalosti, fakty a pravdy o II. svetovej vojne tak, aby zaujali staršie deti a zaplnili medzeru o dobe, o ktorej treba hovoriť, písať i čítať.
Poznáte Little Foxa, posledného náčelníka svojho rodu? Nie je druhom Winnetoua, ale indiánskym chlapcom, ktorý pozná civilizovaný svet, cestuje lietadlom a má úspory v banke. Hoci sa snaží poctivo pracovať, bieli muži sa mu iba vysmievajú, lebo spolu s nimi nechce piť. A tak radšej odíde do ďalekých hôr Aljašky, aby tu našiel skutočné šťastie ako spoločník trapera Freda.
Chess to naozaj nemá ľahké. Presťahujú sa do iného mesta a jej matka má náhle ešte menej času ako predtým, otec odišiel od rodiny a zrazu je ďaleko aj jej najlepšia priateľka Alex. Našťastie však má internet. Chess sa prostredníctvom e-mailov zoznámi s Lukášom, rovnako nadšeným šachistom ako je ona, s ktorým si aspoň virtuálne dobre rozumie. Počítač sa stáva svetlým bodom v jej živote, a to nielen v súvislosti so štartom projektu www.krkavčiematky, stránkou pre nepochopených rodičov a ich výchovné problémy. Chess je rada, keď sa s Lukášom konečne stretne zoči-voči, ale ešte je tu aj jej vysnívaný Paolo...
Učiteľka dejepisu Marcela bojuje s vlastnou slabosťou. Jej manžel taxikár a "podnikateľ" si ju vedel natoľko podmaniť, že všetky viny sveta berie na svoje útle plecia. Marcela prechádza svojím peklom, a keď sa konečne vzoprie, zaskočí tým celé okolie...
Po smrti nevlastnej matky žije gymnazistka Erika v starej bratislavskej vile Matilde len s otcom a vydatou nevlastnou sestrou Gabikou. Žije síce v dobrých materiálnych podmienkach, ale v emocionálnej neistote, ktorú zapríčinila skorá strata matky. Prežíva hlboký pocit opustenosti, ale aj prvú lásku. Jej búrlivé dospievanie napokon poznačí náhla smrť otca a nutnosť opustiť snový dievčenský svet. Napriek mnohým tragédiám je tu láska a tá dáva príbehu vyznieť optimisticky.
Spisovateľka Jana Šimulčíková je autorkou 23 pôvodných kníh - veršov aj próz pre deti, dospievajúcu mládež (za ktoré získala cenu Trojruža) i dospelých. Názov jej novej knihy Na peknej vyhliadke (Vydavateľstvo Mayor, Bratislava 2021) napovedá, že ide o pohľad na všetky strany - do minulosti, prítomnosti aj budúcnosti. Je to štúdia sústredená na jednu postavu a jej svet, ktorú autorka nazvala grilovaním. Hrdinka Nela (Kornélia) je v celom živote iná, nie dosť vychovateľná a prispôsobivá konvenčnej verejnej mienke. Hrdá je však na svoju v humorných spomienkových epizódach prehnanú nedokonalosť. Niť, ktorá ich spája, je zúčtovanie, očistná generálna spoveď alebo labutia pieseň. Kto sa totiž podľa Nely môže ku všetkému priznať, nič ani z najskrytejších intímností netajiť, má pred sebou priamy let do neba. Nela si amatérsky mudrlantsky kladie základné náboženské a filozofické otázky aj na tzv. posledné veci človeka a sama si na ne, ako vie, s pochybnosťami odpovedá. Je vo veku, akého sa väčšina populácie nedožíva, no ktorý, ako tu vidno, vôbec nemusí byť najhorším obdobím života.
Spisovateľka Jana Šimulčíková patrí medzi ostrieľané slovenské autorky literatúry pre deti a mládež. V nejednej svojej knihe rozoberala problémy od najmenších po najstarších členov rodiny. Lebo rodina je pre ňu posvätná a rozhodujúca. A nadovšetko ju chráni a robí jej „advokátku“, venuje sa tým najpostihnutejším, najslabším – deťom. Hoci zároveň ukazuje, že aj také deti si niekedy vedia dať rady nielen so sebou, ale aj s problémami v rodinnom spoločenstve. O bežnej, ale aj fajnovejšej rodine, jej bohatom živote, a jeho hlavných tvorcoch – deťoch sa rozhodla čosi porozprávať aj v zbierke poviedok Kufor na kolieskach. Už samotný názov dáva tušiť, že sa budú sťahovať nielen veci v kufri, ale aj ľudia, ktorí s kuframi v rodine putujú sem i tam. Nie je to putovanie hocijaké, ľahké. A tak nečudo, že zažijú pri tom nejednu vážnu, ale aj veselú príhodu či situáciu. Navyše Jana Šimulčíková to všetko láskavo splietla za pomoci hravého jazyka, správneho vykreslenia rodinnej atmosféry. O tom sa už môžete dočítať vo vnútri knihy. Pravda, len vtedy, ak sa chcete nielen poučiť, ale aj zabaviť a hlavne nájsť spôsob ako zachrániť rodinu. Najmä tú svoju...
Zobliekanie očami je štvrtá básnická zbierka Jany Šimulčíkovej, ktorá sa po celý život venuje písaniu poézie, pričom jej dielo zahŕňa aj publicistiku a literatúru pre deti. Medzi jej predchádzajúce zbierky patrí Brnkanie na city, Pred zrkadlom a Lyrika do kufríka, pričom posledná z nich získala ocenenie za poéziu 2019. Nová zbierka, obohatená o grafiky Kvety Fulierovej, sa javí ako pokračovanie predchádzajúcej a obidve zbierky môžeme vnímať ako dvojdielny román o neskorej zaľúbenosti. Šimulčíková sa vyznačuje osobitou poetikou, ktorá sa odlišuje rytmom a bohatstvom rýmov, pričom zachováva zrozumiteľnosť a účinnosť obsahu. Zobliekanie očami sa zaoberá aj širšími spoločenskými témami a aktuálnou rečou, bez klišé. Autorka sa zamýšľa nad odvekými otázkami o živote a smrti, pričom ponúka nové pohľady na známe témy. V zbierke sa objavujú otázky o neistote súčasného sveta, ako napríklad: „Aký je ten muší druhý svet?“ alebo „Hrozí nám zatratenie v globálnom odcudzení?“ Čitateľ má možnosť sám si na tieto otázky odpovedať.
V tejto knižke sú básničky o nížinách, pohoriach, tatrách, o lesoch, mostoch, tuneloch...
Populárna hudba je niečím, čo v istej podobe dnes dolieha ku každému obyvateľovi tejto planéty - takmer bez ohľadu na to, kde žije. Prichádzajú s ňou do styku a jej pôsobeniu sú vystavené nesmierne masy ľudí. Populárna hudba im slúži nielen na zábavu a rekreáciu, pre mnohých môže byť ajhlavným, alebo dokonca jediným druhom umenia s ktorým so v živote stretávajú. Populárna hudba ovplyvňuje naše životné prostredie. I keď si to neuvedomujeme, môže spoluvytvárať náš životný štýl, pôsobiť na naše názory, presvedčenie, spôsob spravenia sa. Pre značnú časť mládeže sa dokonca stáva médiom, ktorým možno tieto názory a presvedčenie najvýraznejšie tlmočiť.
Jana Šimulčíková, spisovateľka, novinárka a prekladateľka, sa v súčasnosti venuje prekladateľskej a vlastnej literárnej a publicistickej tvorbe. Pre deti napísala prózu Ružový program pre sestričku o Barborke a jej detských starostiach i radostiach.
Rozihraná knižka básničiek pre malých školákov, vhodná na prvé čítanie. Vtipne približuje situácie a každodenné „trápenia“, ktoré sú im dôverne známe. Čo si má prvák počať, keď motorové pero píše nemotorne a uletia mu mäkčene z diktátu, keď nefunguje šepkací telefón a pracovitá guma miesto machúľ vygumuje dierky do zošita? A keď doma márne pátra po ponožkách a zauzlí si šnúrky na topánkach ako kúzelník? V knižke sú aj úsmevné veršíky o povolaniach, ktoré rozvíjajú predstavivosť a fantáziu detí.
Rozhovory s osobnosťami
