Hans Erich Nossack Knihy
Hans Erich Nossack byl německý spisovatel, který se nejprve prosadil jako básník a dramatik, později však především jako prozaik. Jeho dílo se vyznačuje hlubokým zájmem o existenciální témata a hledáním smyslu v moderním světě. Nossackův styl je často popisován jako sugestivní a atmosférický, s důrazem na vnitřní život postav a jejich zápas s odcizením. Jeho próza zkoumá hranice lidského poznání a možnosti komunikace v chaotické realitě.







Hluboce znepokojivá románová próza psaná formou výslechu před soudem, který vyšetřuje záhadné zmizení ženy obžalovaného.
Román H. E. Nossacka (nar. 1901) patří mezi vyspělou existenciální literaturu. Lidé tu ve své existenci hledají svou podstatu volbou svých osudů. Pokoušejí se o vzájemný styk, který se vsak nenaplňuje. Jedinci zůstávají v soběuzavřeni, nemohouce své nitro vynést ze sebe a sdělit druhému.Bezútěšnost lidského tápání se skrývá za zdánlivě snadným schématem příběhu, v němž mladá žena opouští svého muže s jiným.
Pět povídek (Zánik, Setkání v předsíni. Nekrolog, Zvláštní případ, Pusinka se šlehačkou) západoněmeckého spisovatele (nar. 1901), kterého řadí J.P. Sartre mezi důsledné literární existencialisty. Velkým tématem jeho díla je zkáza. Soubor je nazván podle nejrozsáhlejší povídky popisující zkázu Hamburku náletem v červenci 1943. Vedle sugestivního líčení průběhu akce a jejích následků zachycuje i psychologii lidí zkázou postižených.
The end
- 112 stránek
- 4 hodiny čtení
Translated into English for the first time, The End is a searing firsthand account of the Allied firebombing of Hamburg and a rare German perspective on the devastation.
Eines der großartigsten Prosastücke, die die deutsche Nachkriegsliteratur hervorgebracht hat: »Unmögliche Beweisaufnahme«, dessen Zentralthema der ›Aufbruch ins Unversicherbare‹ des Menschen ist.
Poslucháč medicíny, ktorý praxuje v hamburskej prístavnej nemocnici, presedí noc pri posteli zomierajúcej prostitútky, ktorá celú noc až do úsvitu, keď zomiera, rozpráva svoj príbeh. Zdá sa, že pacientka netuší, že sama prežíva posledné hodiny svojho života, a vo svojom rozprávaní sa vracia k zážitku, keď prežívala posledné hodiny s iným zomierajúcim v hodinovom hoteli vo vykričanej štvrti Hamburgu. Čitateľ sa takto zoznamuje s Montmartrom Hamburgu, s Reeperbahnom, s pulzujúcim, najmä nočným životom ulíc a prístavných krčiem, hemžiacich sa prostitútkami, námorníkmi, prenajímateľkami hodinových hotelov a najrôznejšími indivíduami. Rozprávačka príbehu sa v retrospektíve vracia aj do prostredia slnečnej pohody a bezstarostnosti, ktoré ostro kontrastuje s prostredím vykričaného domu, v ktorom žila a pracovala až do chvíle, keď ju zrazilo auto a ocitla sa na nemocničnom lôžku, kde celý príbeh rozpráva.
Die Schalttafel
Mit der Fassung der Handschrift
Nossacks große Erzählung 'Die Schalttafel', erstmals 1956 im Band 'Spirale' erschienen, gehört zu den radikalsten Texten, die zur Frage von Anpassung und Freiheit in Deutschland geschrieben wurden. Geschildert wird die nächtliche Unterhaltung zweier junger Männer, die sich programmatisch mißverstehen. Einem spontanem Entschluß folgend, hat der eine soeben sein Studium abgebrochen und die schlagende Verbindung verlassen, um sich von den überm. chtigen Prägungen seiner Herkunft zu lösen. Der andere, sein ehemaliger Corpsbruder, der ein raffiniertes System antizipatorischer Anpassung entwickelt hat, ist durch diesen Schritt völlig überrascht worden, so daß er glaubt, ersterer verfüge über noch ausgeklügeltere Strategien sozialer Berechnung und taktischen Verhaltens. Dabei verkennt er, daß sein Kollege keineswegs versucht hatte, ein 'Image' von sich zu erzeugen, sondern daß sein Entschluß dem Drang nach Freiheit entsprungen war. Die Diskussion der beiden läßt offen, ob es diese Freiheit in einer Welt sozialer und beruflicher Gruppenzwänge geben kann oder ob sie versteckt hinter der Mimikry eines 'Schalttafelsystems' gelebt werden muß. Zu Nossacks Text hat sich in Privatbesitz eine handschriftliche Erstfassung erhalten, die bislang unpubliziert ist und sich markant von der späteren Druckversion unterscheidet. Beide Texte werden hier nebeneinander vorgelegt.
Bereitschaftsdienst
Bericht über dei Epidemie
Nossackov román Najneskôr v novembri patrí medzi knihy demaskujúce prázdnotu zdanlivo harmonického manželstva. Mariana, hlavná hrdinka románu, žije síce v blahobyte po boku úspešného muža, ale jednako nie je šťastná. Podvedome hľadá niekoho, kto by ju potreboval, kto by obohatil jej citový život. Ked stretne spisovateľa Mônckena, zdá sa jej, že by pri ňom konečne mohla nájsť náplň a teda aj zmysel života. Mariana je prototypom západnej ženy, ktorá aspoň vo svojej najužšej sfére hľadá východisko a možnosť uplatnenia. Svoju aktivitu redukuje na vzťah ľúbostný, no práve v tejto sfére stroskotáva.


