Tatra revue - najslávnejší kabaret v novodobých dejinách slovenského divadla vznikol koncom 50. rokov a zanikol začiatkom 70. rokov po nástupe normalizácie. Počas desaťročnej bohatej histórie tam pôsobili vynikajúci umelci, herci, hudobníci: Kalina, Rell, Hanúsek, Belák, Hegerová, Sychra, Lonská, Kristínová, Laiferová, Szabová, Berczeller, Šlitr, Suchý, Lasica, Satinský a ďalší. Popularita Tatra revue zatienila mnohé kamenné scény. Príbeh Tatra revue je zasadený do dobového kontextu, vzniká tak plastický obraz 60. rokov v Bratislave cez osudy hercov a predstavení.
Najúspešnejší festival populárnej hudby v Československu vznikol v roku 1966 a trval až do polovice deväťdesiatych rokov. Na jeho pódiu sa striedali naši a svetoví interpreti. Na pesničkách Bratislavskej lýry vyrástlo niekoľko generácií, koncerty sa vysielali v priamom prenose v československej televízii. Kniha je živým dokumentom tridsaťročnej histórie s množstvom fotografií z pódia a zo zákulisia.
Chcete sa trocha báť, dobre pobaviť a poučiť? Otvorte si túto knihu, začítajte sa do abecedného zoznamu našich miest, mestečiek a dedín. Dozviete sa, kde žili víly, schádzali sa bosorky, zjavovali sa biele a čierne panie, vodníci topili nepozorných a čerti sa čertili...
Tato eKniha je opravdovou lahůdkou pro milovníky tajemných příběhů z historie. Autor shromáždil a literárně zpracoval na 60 pověstí pocházejících z nejrůznějších částí Slovenska a vy se tak můžete dozvědět například o drakovi z Tematínského hradu, proč se ve studni hradu Bytča objevuje krev, koho sváděl čert pod vrškem zvaným Choč u Dolného Kubína, co má kežmarská černá paní společného s tamním pokladem, proč má Kriváň vrchol nakřivo a další strašidelné pověsti – o čarodějnicích na Oravě, mnichovi pod Sitnom nebo o hrůzných činech, kterých se (prý) dopouštěla hraběnka Báthory v Čachticích.
A protože je Ivan Szabó významným autorem literatury faktu, nelze jinak než všemu uvěřit a pak se při návštěvě těchto míst třeba i trochu bát...
Hlavnou postavou najnovšej knihy spisovateľa a publicistu Ivana Szabóa je bývalý dlhoročný sólista SĽUK-u Janko Petrenka (1947), rodák z Východnej. Autor sleduje jeho životnú púť od detského sna stať sa profesionálnym tanečníkom, cez jeho splnenie až po súčasnosť, keď sa z bývalého tanečníka stal nadšený propagátor folklóru. Kniha je nabitá Petrenkovými zážitkami z vystúpení na javiskách po celom svete...
V najnovšej knihe známeho spisovateľa a publicistu Ivana Szabóa nájdete príbehy ľudových hudobníkov - primášoch. Literárne spracoval osudy slávnych primášov od 17. storočia až po dnešok. Stretneme sa tu s Michalom Barnom - autorom slávneho Rákociho pochodu, Cinka Pannou, najslávnejšou primáškou všetkých dôb, Jozefom Piťom, ktorý hrával na slávnostiach Matice slovenskej v Martine, Františkom Hotváthom, Floriánom Berki-Rožňavskom, Jožkom Pihíkom, Samkom Dudíkom, ako i s čitateľsky atraktívnym príbehom Rinalda Oláha - jedného zo zakladateľov SĽUKu a prvého primáša jeho ľudovej hudby, Jána Berkyho-Mrenicu...
Ivan Szabó patrí ku generácii, ktorá sa o aristokracii, o šľachte, o modrej krvi nedozvedela v škole príliš pozitívneho. Učili ho, že to boli vykorisťovatelia pracujúceho ľudu, nezodpovední ľudia, ktorí zvyčajne prehýrili majetok, čo získali vďaka mozoľom robotníkov a roľníkov. Bolo to skutočne tak? Boli šľachtici nezodpovední, ľahkomyseľní a amorálni? Takí, aby si vyslúžili odsúdenie a výsmech? Alebo to boli ľudia takí ako aj ostatní so svojimi problémami, tragédiami, nešťastiami?
Pravda, boli medzi nimi aj dobrodruhovia, no väčšina z nich robila tak, aby po nich pre budúce generácie, pre potomkov, čosi zostalo. Napr. gróf Ambrózy vybudoval v Mlyňanoch Arborétum, kde je ešte aj v súčasnosti pracovisko Slovenskej akadémie vied. Po grófovi Dionýzovi Andrášim zostala obrazáreň, ktorá láka návštevníkov do Krásnohorského Podhradia. Zbierky obrazov, sôch a iné artefakty si môžeme prezrieť na hrade Červený Kameň. Tie nám zanechali aristokrati Pálfiovci, tak ako to urobili aj Andrášiovci na hrade Krásna Hôrka (v súčasnosti renovovanom po požiari) či Betliar. Majiteľmi kúpeľov v Piešťanoch boli príslušníci šľachty Erdödyovci.
Aj o týchto aristokratoch s modrou krvou sa píše v tejto knihe. Hádam preto, lebo ich životným krédom bolo to, čo napísal a vyslovil gróf Dionýz Andráši: Non videri sed esse – nie zdať sa, ale byť.
Zbojnícka téma na Slovensku má dlhú tradíciu. Ivan Szabó zo zbojníkov urobil ľudí z mäsa a kostí, a na základe faktov, či z archívnych materiálov nám predstavuje slovenských a európskych zbojníkov. Dozviete sa o ich pohnutých osudoch, stačí si zalistovať v tejto knihe.
Bratislava je “rozštvrtená na 17 častí. Zoznámte sa s tým najzaujímavejším, čo vám jednotlivé mestské časti vedia ponúknuť. Dozviete sa históriu každej z nich, ako vznikli ich názvy aj čo zaujímavé vedia obyvateľom či návštevníkom ponúknuť. Prejdete sa po historických budovách i sakrálnych stavbách, navštívite múzeá, ale ajiné zaujímavé lokality. Možno vás prekvapia pravdivé historky o miestach, o ktorých ste si doteraz mysleli, že ich poznáte. Známy spisovateľ o Bratislave Ivan Szabó vás presvedčí, že jednotlivé mestské časti skrývajú mnoho pozoruhodností, ktoré rozhodne musíte vedieť.
