svatý Augustin

Svätý Augustín alebo Augustín z Hippa alebo Augustín z Hippo, celým menom Aurelius Augustinus (* 13. november 354, Tagaste, Numidia dn. Souk-Ahras, Alžírsko – † 28. august 430, Hippo Regius (pri Kartágu)) bol kresťanský teológ, filozof a mystik, cirkevný otec, predstaviteľ latinskej patristiky. Panenteista. Bol silno ovplyvnený novoplatonizmom Plotina. Jeho matka bola Svätá Monika.

V dogmatických sporoch s rôznymi heretikmi a schizmatikmi rozvinul kresťanskú vierouku, do ktorej nechal preniknúť niektoré idey novoplatonizmu. V zhode s apoštolom Pavlom učil, že človek je od prirodzenosti neschopný konať dobré skutky (náuka o dedičnom hriechu), že však určití jednotlivci sú z milosti božej predurčení k večnému spaseniu (predestinácia). Zmysel dejín spočíva v zápase dobra a zla, v boji božej obce (kresťanskej cirkvi) a obce diablovej (svetského štátu), ktorý skončí víťazstvom kráľovstva božieho. Augustín vidí príslušníkov božej obce aj mimo cirkvi, takže výťažky antickej kultúry sa môžu zachovať aj v kresťanskom svete.

Boh je najvyšším princípom a zdrojom svetla, najvyšším absolútnym a jednotným bytím, najvyššou pravdou a najvyšším dobrom (unum, verum, bonum). Svet stvorila božia tvorivá podstata z ničoho, všetko konečné má svoje obmedzené bytie od nej. Božia myseľ v sebe obsahuje na spôsob ideí podstatné tvary všetkých vecí, ktoré sa podľa týchto vzorov vo svete utvárajú. Poznať svet možno len poznávaním onej absolútnej pravdy, ku ktorej vedie cesta poznávaním seba samého, svojej vlastnej duše. Za jediného skutočného učiteľa pokladal Ježiša Krista.

Zviera má život, ale nemá rozum.

Viera sa delí podľa neho na vieru cirkvi a vieru jednotlivca. Viera cirkvi nie je to isté čo viera jednotlivca. Inštitucionalizovaná viera nevyhnutne speje k normatívnosti a dogmám, za čo platí rozchodom s ľuďmi a so skupinami, ktoré si vykladajú niektoré články jednej a tej istej viery do istej miery odlišne.

r. 354 13. Novembra v Tagaste v Numídii sa narodil Aurelius Augustinus. 361 žiak v Tagaste 365 – 366 Augustín navštevuje školu v Madaure 369 – 370 rok Augustínovej záhaľky v Tagaste 370 študuje v Kartágu 371 zoznámi sa a žije s dievčaťom, (o ktorom nenechá meno) ktorej bude verný 14 rokov 372 narodí sa mu syn Adeodatus 373 Číta Hortenzia, Cicerovo dielo, očakáva svetlo od filozofie a stáva sa stúpencom manicheizmu. Vyučuje v Tagaste. 374 – 383 vyučuje v Kartágu 383 stretáva sa s Faustom Miletským: Augustín sa začína odvracať od manichejského učenia 383 – 384 Augustín vyučuje v Ríme 384 – 385 Augustín prichádza do Milána. Je profesorom a oficálnym rečníkom rímskeho impéria. Začínajú vnútorné boje o obrátenie. 386 Augustín sa oboznamuje s neoplatonizmom. Číta listy sv. Pavla. Príhoda v záhrade, ústredný výstup obrátenia. Augustín sa uťahuje s priateľmi do Cassiciaka, aby sa tam pripravoval na krst. Potom verejne opúšťa svoje zamestnanie, píše prvé Dialógy ovocie rozhovorov v Cassiciaku. 387 Návrat do Milána, Augustín sa hlási na krst. 24.apríla na Veľkonočnú vigíliu je pokrstený spolu s Adeodatom a Alipiom. Odchádza z Milána, matka Monika zomiera v Ostii, pobyt v Ríme. 388 – 391 Návrat do Afriky, kláštorný život v Tagaste. Zomiera syn Adeodatus. 391 vysvätený za kňaza v Hippo. 395 vysvätený za biskupa v Hippo. (najprv pracuje ako pomocný biskup) 398 účasť na koncile v Kartágu 387 – 400 literárny boj proti manicheizmu 400 – 412 literárny boj proti donatizmu 411 stretnutie v Kartágu medzi katolíckymi biskupmi a donatistickými – pokus o zjednotenie 412 začiatok boja proti pelagianizmu 426 – 430 boj proti Juliánovi z Eclanu 430 28.augusta Augustínova smrť v Hippo