![Pavel Josef Šafařík](https://knihobot-images.s3.eu-central-1.amazonaws.com/author/images/fcbea6cd-d40e-4ba9-bb93-afbdbd02096a.jpg)
Pavel Josef Šafařík
13. květen 1795 – 26. červen 1861
Pavol Jozef Šafárik bol historik a jazykovedec, významný predstaviteľ slavistiky, básnik. Narodil sa ako syn evanjelického farára v Kobeliarove na východnom Slovensku. Prvé vzdelanie získal u svojho otca. V roku 1805 odišiel na gymnázium do Rožňavy a neskor do Dobšinej. Už počas štúdií na nemeckom evanjelickom lýceu v Kežmarku písal básne v duchu jungmanovskej generácie. V roku 1814 vydal zbierku básní Tatranská múza s lýrou slovanskou. V roku 1815 odišiel na teologické štúdium do Jeny. Venoval sa však najviace jazykozpytu, dejepisu, filozofii a estetike. Po dvoch rokoch sa vrátil do Bratislavy, kde se stal vychovávateľom v šľachtickej rodine, s ktorou pobýval i v Pešti.
V Bratislave vzniklo priateľstvo P. J. Šafárika s Františkom Palackým, v tej dobe tiež vychovávateľom. Prvým výsledkom ich spolupráce bol spis z roku 1818 Počátkové českého básnictví, obzvláště prozódie.
Na jeseň roku 1819 nastúpil Šafárik ako profesor na pravoslávne gymnázium v Novom Sade, kde sa neskor stal riaditeľom. V roku 1825 bol pre svoje vierovyznanie prepustený.
V roku 1833 boli vďaka zbierke usporiadanej Františkom Palackým získané prostriedky, aby sa Šafárik mohol odsťahovať s rodinou do Prahy a venovať sa vedeckej práci. Existenčné zabezpečenie mu poskytlo miesto redaktora Světozoru a v rokoch 1837–47 posobil ako cenzor beletrie. Súčasne bol v rokoch 1838–43 redaktorom časopisu Českého musea a zároveň kustódom v Univerzitnej knižnici.
V roku 1848 byl Šafárik spolu s Františkom Palackým predsedou Slovanského zjazdu a stúpencom austroslavistického programu.