Juraj Vereš

PhDr. Juraj Vereš (* 24.3.1932, † 19.4.2009) bol významný novinár a publicista, disident a filantrop.

Narodil sa 24. marca 1932 v Turčianskych Tepliciach. Na formovaní slovenskej žurnalistiky sa začal podieľať v 50. rokoch 20. storočia. Po roku 1968 musel pre svoj postoj voči okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy post novinára a vysokoškolského pedagóga opustiť, vrátiť sa k svojmu pôvodnému povolaniu mohol až po roku 1989.

Absolvoval dva semestre na Fakulte spoločenských vied Univerzity Karlovy (UK) v Prahe, neskôr sa rozhodol pre štúdium žurnalistiky na novootvorenej katedre novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Patril k prvým štyrom absolventom tohto štúdia. V roku 1956 tu okrem neho promovali významní žurnalisti Richard Blech, Slávo Kalný a Ján Kmeť. V rokoch 1956-1970 pôsobil na spomínanej katedre ako asistent a odborný asistent. Po nútenom odchode z fakulty bol v rokoch 1971-1978 zamestnancom bratislavskej Zoologickej záhrady, v rokoch 1978-1979 pracoval v Odborovom podniku REMPO. Po roku 1989 pôsobil na Úrade vlády SR, v rokoch 1990-1996 bol šéfredaktorom denníka Národná obroda, v roku 1997 pracoval v slovenskej redakcii nemeckej rozhlasovej stanice Deutsche Welle v nemeckom Kolíne nad Rýnom a vo vydavateľstve Sonmédia, naposledy ako šéfredaktor mesačníka Slovenský výber. Bol aj členom redakčnej rady mesačníka Slovenského syndikátu novinárov (SSN) Fórum. Okrem množstva článkov pre Smenu, Kultúrny život a ďalšie periodiká bol aj autorom, resp. spoluautorom niekoľkých knižných reportáží a spomienkových publikácií. Spoločne s novinárom Slávom Kalným opísali postrehy a zážitky zo svojich ciest po severnej Európe v publikácii Boli sme v Nórsku, Švédsku a Dánsku (1957) a Okienka do Škandinávie (1958).

V roku 1958 vyšla Verešovi kniha Z novinárskeho zápisníka – Lúčnica v zahraničí, v roku 1999 vydal spoločne s Jánom Čomajom knihu Čo nebolo v novinách, z toho istého roku pochádza aj ďalšia publikácia Ponovembrové vrásky Ladislava Mňačka. Juraj Vereš je aj autorom publikácie Plenárka – esej o Mieroslavovi Hyskovi (2002), v roku 2007 mu vyšlo dielo Čo bolo, bolo s podtitulom Tragické momenty života v komunistickej domovine.

Ako filantrop pomáhal ľuďom prostredníctvom klubu Rotary.

Zomrel 19. apríla 2009 po ťažkej chorobe vo veku 77 rokov v Bratislave.