Nora Baráthová

Narodila sa 7. júna 1944 v Kežmarku v rodine inžiniera. Po maturite na Jedenásťročnej strednej škole v rodisku pokračovala v štúdiu na filozofickej fakulte v Prešove (odbor slovenský jazyk - história). Po skončení školy začala pracovať a dosial' pracuje v Mestskom múzeu v Kežmarku.

Jej prozaickú tvorbu i publicistické príspevky ovplyvnila história rodného mesta. Debutovala románom Ad revidendum (1967), ktorý je kronikou posledného školského roka pred maturitou. Autorka v ňom prejavila svoj pozorovací talent a celkovo sa zaradila do prúdu próz venujúcich sa vstupu mladých ľudí do života, ktoré v našej literatúre vznikali v 60. rokoch. Roku 1975 vydala historický román Muž, ktorý kráčal za smrťou, čerpajúci z čias protihabsburského povstania Františka II. Rakóciho a odohrávajúci sa v Kežmarku na prelome 17. a 18. storočia. Určujúca je v ňom dobrodružno-sentimentálna fabula. Voľným pokračovaním tohto diela je historický ro¬mán Aj zradcom sa odpúšťa (1980). Ešte roku 1976 však vydala Baráthová prózu pre mládež Snívať zakázané, atakujúcu rodičovskú ľahostajnosť na príbehu chovanky detského domova.

Po historickej téme siahla Baráthová znova v románe Nepokojné mesto (1981), v ktorom sledujeme dobrodružné udalosti okolo bojov slobodného kráľovského mesta Kežmarku s majiteľmi hradu Tôkôlyovcami. Dej je situovaný do 17. storočia a zaujme najmä tým, ako vie autorka zachytiť reálie, zvyky a spôsob života vtedajšieho mesta. Tak je Baráthovej próza najsilnejšia práve svojou poznávacou hodnotou.

Ďalšou prózou pre mládež je sviežo napísaný román Najlepšia trieda (1983); ktorý približuje život súčasných gymnazistov, ale načiera aj do minulosti a prostredníctvom starých písomností sa dozvedáme čosi o nezvyčajných trestoch a povinnostiach študentov dávnych čias. Románom Plavovlasé hviezdy (1991) sa Baráthová podujala zaplniť jednu z medzier v slovenskej literatúre v oblasti pôvodných diel zo života stredoškolskej mládeže. Píše o tých, ktorí dospelým neraz aj vedome unikajú, lebo sa im nedostáva to, čo od života očakávali. Tak je tento román pozoruhodnou sondou do priestorov neprístupných pre mnohých dospelých, do aktuálnych životných pocitov a problémov súčasnej dorastajúcej mládeže, tu pod Vysokými Tatrami. Mládeži je určená aj próza Študent (1991), rozprávajúca o mladých rokoch F O.. Hviezdoslava. Hviezdy nad Tatrami (1995) je knižôčka povestí zachytávajúca prvé historické dotyky s Vysokými Tatrami, a to práve cez autorkino rodisko a obľúbenú tému - Kežmarok. O osudoch dospievajúceho dievčaťa hovorí komorná novielka Päť dní pre náhodu (1996).

Zaujímavo napísanou knihou je publikácia Nad Kežmarkom vietor veje... (1990), rozprávajúca o histórii starobylého Kežmarku, o jeho bohatstve a sláve, dávnych i nedávnych obyvateľoch.