Lászlová Karin

Vlastné meno Katarína Lászlová Marodila sa 18. 02. 1922 vo Varíne, zomrela 10. 1. 2014 v Leobene (Rakúsko).
Po absolvovaní gymnázia v Žiline (1941) študovala na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (štúdium nedokončila). Pracovala ako úradníčka Československých stavebných závodov, v r. 1950 – 1955 vedúca sociálno-právneho oddelenia a redaktorka vydavateľstva Pravda v Bratislave, od 60. rokov 20. storočia externe spolupracovala s redakciami rozličných časopisov, s rozhlasom i s televíziou. Literárne začala tvoriť už počas štúdií – poviedky, reportáže, fejtóny a črty publikovala vo viacerých slovenských novinách a časopisoch. Knižne debutovala poviedkových súborom Ja a tí druhí, v ktorom rovnako ako v nasledujúcich dvoch knihách poviedok Nenašla som ťa a Nechoď mi do snov síce tematicky vychádzala z vlastných zážitkov z Povstania i z deportácie do koncentračného tábora, avšak ich hlavnou líniou je dramatický vzťah muža a ženy. V období normalizácie sa autorke podarilo vyhnúť exponovaniu typických socialistickorealistických tém poukázaním na dôležitosť intelektuálnejších povolaní, konkrétne lekárskeho, v knihách literatúry faktu Ženský lekár a Skalpel a krása. Nasledujúca kniha Stroskotanci života čerpá námet z psychiatrickej liečebne, kniha Zhubné ilúzie zachytáva životné príbehy alkoholikov a narkomanov, próza Životné križovatky predkladá široké spektrum ľudských osudov, s ktorými je človek neustále konfrontovaný. Psychologický román z čias kultu osobnosti Väzenie bez mreží vykresľuje rozvrat a tragický zánik rodiny intelektuála, novela Manželstvo je lotéria hovorí o príčinách partnerského súladu i nesúladu. V knihách poviedok Akú chuť má život, V bludnom kruhu a V rajskom zátiší zvýrazňuje dramatické pnutie medzi mužom a ženou v súčasnosti. V románe Rozmarná hra osudu sa vrátila k zachyteniu osudov ľudí za komunistickej totality, ktorú tentoraz predstavila cez komorný príbeh univerzitného profesora. Podobne aj v románe Šero na scéne života hovorí o životných peripetiách nadaného vynálezcu a jeho rodiny po februárových udalostiach, keď upadol do nemilosti. Platí to nielen o knihách poviedok Vyzliekanie z kože, Premenlivé lásky, Odvrátená tvár lásky, Únik zo samoty či Aj duša volá SOS, v ktorých ponúkla čitateľom ďalšie krátke príbehy obyčajných ľudí, celým srdcom prahnúcich po naplnení túžby po láske a porozumení, ale aj o románoch Príbeh jedného manželstva, A žiť sa musí ďalej, Srdce v tiesni, Kaleidoskop osudov, Pritúľ ma, šťastie a Všetkému vládne Eros. Je autorkou televíznych hier Povíchrica a Zázračné prsty, pre rozhlas pripravila viacero literárno-dramatických pásiem. Ocenenia Cena Spolku slovenských spisovateľov za rok 2005 za román Pritúľ ma, šťastie