Klára Jarunková Knihy

Příběh dospívající Olinky patří mezi nejvýznamnější díla Kláry Jarunkové a byl přeložený do mnoha jazyků. V USA vyšel jako "Don´t cry for me". Příběh patnáctiletého děvčete z Bratislavy. Nikoli dobrodružný, nebo kriminální. Ani milostný, ani táborový, ani sportovní, ani... Zkrátka příběh. Jak člověka potkává den za dnem, událost za událostí, hodina za hodinou! Otec, matka, babička, škola, kamarádi. Zimní večer v zešeřelých ulicích, první náznak lásky. Nahlédnutí do světa rodičů, do jejich zlomů a katarzí, ale hlavně do světa patnáctiletých lidí, připravujících se k prvnímu kroku do života, jímž je blížící se poslední zvonění...

Román z období Slovenského národního povstání.

Paľko, chlapec z hôr, žijúci v slasti prírodných krás stredného Slovenska, je vyslaný na „prevýchovu“ k malomeštiackej babičke z mesta, v ktorom je vzduch pošpinený komínmi železiarne a ľudskou falošnosťou. Nikdy si tam nenájde svoj malý kúsok pokoja v tieni bútľavej vŕby a ani nikoho, kto by rozumel jeho slobodnej duši. Preto sa rozhodne utiecť domov. Putuje prírodou tri dni a dve noci a nikdy sa ničoho nebojí, okrem ľudí, ktorých považuje za svojich nepriateľov. Jeho cesta je plná nevšedných zážitkov, od neľútostného súboja mačky s dvojicou vreteníc až po stretnutie s tromi chlapcami z vedľajšej dedinky, ktorí sa mu stávajú aspoň na chvíľku spoločníkmi na jeho ceste. Celým príbehom sa mocne šíria Paľkove myšlienky. Hoci najprv cíti zlosť na svoju „dobrú rodinu“, postupne zisťuje, že chyba je aj v ňom. Počas druhej noci sa rozhodne, že už nemieni ďalej utekať... pred sebou samým. To, čo sa s ním počas jeho cesty stalo, mu vysvetlí až jeho strýko – stal sa z neho muž.

Horská chata,která pro většinu z nás znamená jen přechodný útulek v době zimní rekreace či letního putování-to je domov hrdinů naší knihy,Jury a Jožky.Sem,do kouzelného rámce krásné a dravé přírody Nízkých Tater je zasazen příběh jejich chlapeckého dospívání,bratrské lásky a probouzejících se milostných citů. Je to domov,jaký zná jen málokdo:domácnost,jejímiž členy jsou i dva bernardýni Bojar a Baryk,toulavá kočka Žofka a ochočená slepice Krákorka, domov, odkud je i k nejbližšímu sousedu pěkně daleko,a přece je dům většinu roku plný hostů, domov,kde z ložnice můžete vyskočit oknem rovnou do lesa a odkud se dá v zimě jezdit do školy na lyžích. Nad touto knížkou dobrodružných výprav a nenadálých objevů budete se jistě často smát a možná si nad ní i zapláčete,a budete-li potom hledat smysl tohoto příběhu a příklad pro sebe samé,vzpomeňte si vždycky na maminčiny benušské brambory,ty statečné rostliny,vysazované rok co rok s neúnavnou péčí do nehostinné tatranské půdy,tady najdete odpověd´:nedat se zlomit nepřízní osudu a vždy znovu a znovu se porvat s životem. Třetí vydání. 13-720-87

V horskej chate prežíva svoje detstvo hlavný hrdina knihy Ďuro. On sám prosto a čisto predstaví prekrásny svet horskej prírody i svojich najbližších. S veľkým obdivom rozpráva o staršom bratovi Jožovi, mlčanlivom Vlkovi, s nehou o päťročnej sestričke Gabike, s láskou o rodičoch: o všetkých, s ktorými sa stretáva, vyslovuje sa s úprimnosťou a nepolapiteľnosťou chlapca, ktorému je zmysel pre česť a spravodlivosť prirodzený. Pohodu rodiny a radosť, s akou Ďuro prežíva svoju rodiacu sa lásku i lásku staršieho brata, z čista jasna pretne tragédia. Udalosť na ktorej nik nemôže nič zmeniť, je jednoducho previerkou, ktorá dokáže, že z chlapcov sa stávajú muži.

Příhody, skutky a úvahy dvou nerozlučných kamarádů, žáků VI. b. třídy, kteří jsou nadáni nejen chutí k životu a snahou objevovat svět, ale dovedou se naň dívat po svém a uvádět tím starší lidi v rozpaky a údiv.

Novela o přátelství malé holčičky z města a kocourka Tomáše.

Hlavným problémom tejto novely je nielen poznávanie disharmónie okolitého sveta zo strany mladého človeka, ale aj neúprosné poznávanie disharmónií vo vlastnom vnútri...

11 cestopisných príbehov opisuje rozkvitnuté more, dedinu Taínov, kubánskych Indiánov, ríšu krokodílov, starý krásny Trinidad, jeden dom pri Havane...

Všetko, čo Klára Jarunková napísala, našla v živote, okolo seba. Vo všetkom, čo napísala, teda aj v rozprávkach, je aj kúsok vlastných zážitkov a skúseností. Rozprávky Kláry Jarunkovej nie sú o princoch a princeznách, ale o dnešných deťoch, nie sú o drakoch, čo žerú princezné, ale o psíkoch a mačičkách, čo hľadajú priateľov aj medzi ľuďmi. Sú aj o tom, že deti a dospelí si majú navzájom rozumieť, že ich nemajú spájať len veci, ale najmä skutočné ľudské slovo, reč. Preto sú to rozprávky nielen pre deti, ale aj pre dospelých.

Hurá! toto je druhý a ozajstný nadpis, aby sa hneď vedelo, že v tejto knihe budú samé hrdinské skutky a udalosti, ktoré som ja zažil ja Miroslav Fazuľka, žiak VI.b triedy, a môj kamarát Mišo Juran tiež žiak VI.b triedy.

Román približuje rôzne posplietané príbehy niekoľkých rodín z malého stredoslovenského mesta, pre ktoré tou meteorologickou búrkou v ich súkromnej uzavretej klíme bol rozvod. Psychologicky opísane zložité situácie, keď sa dve bývalé priateľky, dospievajúce dievčatá z dvoch kedysi blízkych rodín, denne stretávajú v jednej triede, pričom otec jednej z nich sa oženil s matkou druhej.

„Už dávno som tak nečítal na dúšok - a to nielen text slovenskej proveniencie — ako práve v prípade spomienok Júliusa Chudíka a všetkého, čo k tomu patrí.Stále sa mi natískalo a aj teraz sa mi natíska porovnanie možno na prvý pohľad vzdialené a zaradenie akiste nevedecké: pikareskná literatúra. Majú určite jej niektoré znaky, neotrasiteľný epický pokoj (čo by sa čokoľvek robilo), temer filozofický nadhľad a čistotu, čírosť epického elementu: tak to bolo — a nič viac. A neviem, či je to dobre a či je to zle, že autor, aj pri svojich zrejme obsiahlych čitateľských skúsenostiach, nečítal Gila Blasa alebo hoc aj Cervantesove novely. Možno, že potom by sa nebol bál hodiť na papier aj to posledné, čo si žiarlivo ustrážil, oné „darobnice“, ktoré spomína v komentári dcéra a komentátorka Klára Jarunková; ale možno aj, že práve tento „zákaz vstupu“ darobníc, najmä však elementu ženského, spoluvytvára originalitu rozprávača a rozprávaného. Komentár Kláry Jarunkovej ... na prvý omak chytil tón a drží ho: je to láskyplné a len trošilinku ironické porozumenie ...... Je to zatiaľ najnádejnejší rukopis, ktorý som čítal v súvislosti s novou koncepciou Hviezdoslavovej knižnice.“Z posudku Vladimíra Mináča

přání a zašlete jej svým známým. Přidat do přečtených knih » Máte již přečtenou danou knihu? Zařaďte si jí do knihovny a najděte podobné.

V horskej chate prežíva svoje detstvo hlavný hrdina knihy Ďuro. On sám prosto a čisto predstaví prekrásny svet horskej prírody i svojich najbližších. S veľkým obdivom rozpráva o staršom bratovi Jožovi, mlčanlivom Vlkovi, s nehou o päťročnej sestričke Gabike, s láskou o rodičoch: o všetkých, s ktorými sa stretáva, vyslovuje sa s úprimnosťou a nepolapiteľnosťou chlapca, ktorému je zmysel pre česť a spravodlivosť prirodzený. Pohodu rodiny a radosť, s akou Ďuro prežíva svoju rodiacu sa lásku i lásku staršieho brata, z čista jasna pretne tragédia. Udalosť na ktorej nik nemôže nič zmeniť, je jednoducho previerkou, ktorá dokáže, že z chlapcov sa stávajú muži....

Román Kláry Jarunkovej čierny slnovrat je vlastne prvou knihou v našej umeleckej literatúre, ktorá si podrobnejšie všíma život v okupovanom centre Povstania. Udalosti, ktoré dnes už vnímame ako historické a heroické, zobrazuje autorka v podobe, ako sa premietali do života jednoduchej banskobystrickej rodiny, troch dcér, z ktorých jedna je ešte iba dieťa, a ich obetavej matky, symbolu životnej sily, ktorá pomohla nášmu človeku, aby sa s čistým štítom dočkal víťazstva, dosiahnutého i jeho zásluhou. Sugestívne vykreslenie atmosféry ťažko skúšaného mesta, výrazné charaktery a pútavosť jednotlivých príbehov, ktoré Jarunková skúsené spája do románového celku, sú zárukou nevšedného čitateľského zážitku z tejto knihy.

Jarunková má schopnosť dívať sa očami mladého človeka na problémy každodenného života. V knižke Tiché búrky sú to problémy, s ktorými sa stretajú po matkinej smrti štyria súrodenci Bobroveckí. Osudy jednej rodiny podáva autorka prostredníctvom rozprávača - Martina, šestnásťročného študenta priemyslovky. Detskí a mladiství hrdinovia okolo neho sa vedia preniesť ponad mnohé životné ťažkosti a v ich prekonávaní nachádzajú čaro a krásu. Svet detí i dospelých je vykreslený realisticky vierohodne a štylisticky presvedčivo, so zmyslom pre jazykové ozvláštňovanie a nenásilný, prirodzený humor.

Próza Kláry Jarunkovej je výsledkom zaujímavého stretnutia s exotickou nepálskou realitou a kultúrou. Cesta k Himalájam, príroda a historické pamiatky zanechali v autorke hlboké a trvalé dojmy, o ktoré sa delí s čitateľom. Neskrýva pred ním ani odvrátenú tvá tejto krajiny — jej zložkou je hnutie tzv. hippies, ktoré vzniklo ako reakcia na západný spôsob života, bolo jej popretím, ale často aj popretím spoločensky organizovaného života vôbec. Takáto revolta viedla k mnohým individuálnym tragédiám, ako o tom svedčí i Jarunkovej príbeh. Účinná konfrontácia dvoch protikladných postojov k svetu poskytuje autorke príležitosť k zúčastnenej reflexii o problémoch mladých ľudí.

Ráno v jeden zimný studený deň sa starý pán Hronec vyberie na prechádzku, rozhýbať skrehnuté kosti. Dedko ide ka jazeru pozrieť ryby, svoje letné kamarátky. Chce vedieť, ako si žijú, zakované pod ľadovým príkrovom. Či im vôbec dakto vysekal v ľade diery, aby mali vzduch. Z drevárne si vzal metlu a sekeru. Kochá sa nádhernou snehobielou krajinou, keď tu zrazu zazrie psa. Na snehovom kopci sedel pes. Dlhými prednými nohami sa zapieral do snehu. Zdola dedko jasne videl na mocných labách aj čierne pazúry. Mierne sklonená hlava so vztýčenými ušami svedčila o tom, že pes už dlho pozoruje dedka na ľadovej ploche.