Diktatúra proletariátu a triedny boj - tieto dva pojmy mali ospravedlniť násilie a nespravodlivosť, ktorých sa dopúšťal komunistický režim - údajne v mene robotníckej triedy - na svojich občanoch. Uplatňovanie zákonov, inšpirovaných týmito pojmami spôsobilo, že občania prišli o výsadu, ktorú človek dostáva do vienka už pri počatí: o základné ľudské práva..
Šestnásť beletrizovaných svedectiev bývalého politického väzňa a spisovateľa o neľahkej dobe 50. rokov minulého storočia.
Román o násilnej kolektivizácii a ľudovej vzbure.
Za komunizmu trpeli azda najväčšmi. Áno, tí, ktorí sa nechceli vzdať viery svojich otcov. Piati poprední publicisti a spisovatelia sa podujali na úlohu zrekonštruovať niekoľko otrasných ľudských osudov.
Hoci neviem svoje tvrdenie doložiť, aj tak som presvedčený, že niet na svete krajiny, národa kmeňa, ktorý by nemal svoje rozprávky. Všade, kde žijú ľudia, žijú aj rozprávky. Rozprávky — to sú dejiny národa. Ich rozprávku — na rozdiel od letopiscov — nekladú dôraz na letopočty a mená vládcov. Majú svojich vlastných hrdinov, svoje vlastné dejiny, svoje vlastné chápanie zmyslu porážok a víťazstiev. V rozprávkach víťazia slabí a bezbranní, kým mocní s hanbou opúšťajú bojiská, aby sa v tme svojich pyšných zámkov pripravili na ďalší boj a — ďalšiu porážku. S trochou nadsádzky možno povedať, že čím menší národ, tým krajšie má rozprávky. Azda preto slovenské ľudové rozprávky možno priradiť k tým najkrajším na svete. Vytryskli priamo zo srdca ľudu, napojili sa jeho krvou, dýchajú ako on. Premenili sa na svedectvo o jeho túžbe po spravodlivejšom usporiadaní sveta, na dôkaz jeho lásky k pravde. Sila láskou naplneného srdca je nesmierna. Veľa ráz proti nej nič nezmohol ani po zuby ozbrojený nepriateľ. Dejiny nášho národa – tie skutočné – dávajú rozprávkam za pravdu.
