Jozef Puškáš Knihy

Dlho očakávaná nová kniha próz talentovaného autora, známeho dômyselnými zápletkami, nečakanými psychologickými odhaleniami, čistým jazykovým prejavom a dôsledným parodovaním. Každý z textov je iný, ale všetky sú prekvapením pre čitateľa.

Soubor povídek mladého slovenského autora z nejrůznějších prostředí představuje člověka řešícího vždy určitou mezní situaci.

Puškášova kniha není určena k rychlému čtení. Je určena čtenáři, jenž umí vychutnat precizní analýzu velkých lidských maličkostí, lidské duše a mezilidských vztahů, čtenáři, jenž má radost z uměleckého ztvárnění života, který sám žije.

Novela, v níž hrdina-vypravěč na pozadí vnitřního dialogu s otcem a matkou, kteří se rozešli a chtějí se zase smířit, si řeší svůj vnitřní svět, svoji citovou a vztahovou rozpornost k sobě, ženě a dětem, způsobu života..

Ako učiť scenáristiku? Na čo sa zamerať? Dušan Dušek a Jozef Puškáš sú presvedčení, že hlavným cieľom študijného procesu by malo byť naučiť študenta myslieť v širokých súvislostiach života. (Martin Šulík) Spomienkovo-náučná, praktická, beletrizovaná príručka pre študentov nielen scenáristiky. (Zuzana Mojžišová)

Študenti sa búria proti režimu na vysokej škole. Rektor ohýba zákon, aby sa udržal pri moci, prorektor sa potáca medzi dvoma ženami - svojou vlastnou a herečkou, ktorá má hrať Čechovovu ženu. Puč proti moci vedie študent, ktorý má nespochybniteľný talent, ale spochybniteľnú sexuálnu orientáciu. Do deja sa zamieša intrigán z Čiech a rektorov pes. Vypukne vojna na Ukrajine a skríži plány aj tým, čo nič neplánovali.

Román upúta pozornosť čitateľa, lebo rozpráva o záhadnom zmiznutí muža, ktorý prežil svoj život zdanlivo nenápadne - v sivote konsolidácie a totality...

Jozef Puškáš vo svojich prózach opisuje svet z jeho vnútornej rozpornosti a človeka vníma ako veľmi komplikovanú bytosť. Veľmi podrobne sleduje a analyzuje vnútorné stavy a myšlienkové pochody dnešného človeka. Jeho prózy sú realistické, no nevyhýba sa ani groteskným, až absurdným prvkom,ktoré majú kritickú funkciu

Jozef Puškáš sa v novej knihe Sny, deti, milenky vracia ku kratšiemu prozaickému útvaru, ktorým vo svojich dvadsiatich rokoch vstupoval do literatúry, k poviedke. Puškášova poviedka ostala náročná. Je logická, prekvapujúca v závere, drsná aj výsmešná, nekompromisná. Dejovo sa zväčša viažena Bratislavu, a to na Bratislavu literárne málo známu, hoci súčasnú. Predstavuje vážny pohľad zrelého muža na seba, na spoločnosť, na vzťahy medzi ľuďmi, na životné prostredie. Nie je to teda hľadanie. Je to už na etickej báze vyslovený názor citlivo uvažujúceho umelca o súčasnom človeku. (záložka knihy)