Fabio Rosini Knihy

Božie milosrdenstvo nám poskytuje útechu vždy, keď to potrebujeme, no zároveň nás dokáže prefackovať, naprávať. Vie sa o nás postarať aj tým, že sa stavia proti nám. Ľudia, ktorí nám prejavili dobro, sa k nám neraz prihovorili aj s náležitou tvrdosťou. Láska nie je mäkkýš! Láska je silná, mocná, má dopad. Keby láska bola iba cit, ničím by nepohla. Všetci by sme len plávali v polievke duševných stavov. Vari sa skutočný priateľ správa tak, akoby mu bolo jedno, akí ste a čo robíte? Nenapomenie vás, keď je vám to na osoh? Nezašpiní si s vami ruky? Kto je dobrým otcom? Ten, čo všetko dovolí, alebo ten, čo bez zbytočného vyhrocovania dokáže naprávať svoje deti a viesť ich k pravému dobru?

Don Fabio Rosini bol v roku 1991 vysvätený za kňaza Rímskej diecézy a v súčasnosti je poverený riadením Služby pre povolania Rímskej diecézy. Pred vstupom do seminára bol hudobníkom a licenciát získal na Pápežskom biblickom inštitúte. Vedený Božou prozreteľnosťou v spolupráci s mladými a pre mladých začal organizovať od roku 1993 program Dekalóg a následne aj Sedem znamení v Jánovom evanjeliu, ktoré sa rozšírili po celom Taliansku a aj v zahraničí. V spolupráci s manželskými pármi a kňazmi pripravil don Fabio viaceré kurzy kresťanskej výchovy, zamerané na rozlišovanie povolania a prípravu snúbencov na manželstvo. Vo Vatikánskom rozhlase pravidelne zverejňuje zamyslenia k nedeľným evanjeliám a na Pápežskej univerzite Santa Croce prednáša kurz Komunikatívna moc Biblie. V slovenčine bola v roku 2018 od tohoto autora publikovaná kniha Iba láska má moc tvoriť.

Książka ta pomaga przeżywać miłosierdzie każdego dnia, pozwalając nam odczuć Boga, który nadal udziela miłosierdzia, i który każe nam dokonywać takich samych wyborów wobec wszystkich, otwierając nam oczy, abyśmy widzieli i rozumieli świat oraz bliźniego. () Fabio pomaga nam zdemaskować fałszywą tożsamość i ukazać w nowy, bardzo osobisty sposób, uczynki miłosierdzia jako możliwe do zrealizowania dla każdego. Łączy ze sobą uczynki dotyczące ciała i te odnoszące się do duszy. Nie ma między nimi różnicy, jedne nieubłaganie odsyłają do drugich, uwalniając nas od pokusy zajęcia się drugim człowiekiem tylko w taki sposób, by odpowiedzieć na jego potrzeby, jednak nie dostrzegając i nie wspierając jego osoby, i na odwrót. Jest to miłosierdzie wolne od paternalizmu i bez żadnych rabatów mających przyciągnąć kupca, który później i tak nieuchronnie doznałby rozczarowania.