Božie milosrdenstvo nám poskytuje útechu vždy, keď to potrebujeme, no zároveň
nás dokáže prefackovať, naprávať. Vie sa o nás postarať aj tým, že sa stavia
proti nám. Ľudia, ktorí nám prejavili dobro, sa k nám neraz prihovorili aj s
náležitou tvrdosťou. Láska nie je mäkkýš! Láska je silná, mocná, má dopad.
Keby láska bola iba cit, ničím by nepohla. Všetci by sme len plávali v
polievke duševných stavov. Vari sa skutočný priateľ správa tak, akoby mu bolo
jedno, akí ste a čo robíte? Nenapomenie vás, keď je vám to na osoh? Nezašpiní
si s vami ruky? Kto je dobrým otcom? Ten, čo všetko dovolí, alebo ten, čo bez
zbytočného vyhrocovania dokáže naprávať svoje deti a viesť ich k pravému
dobru?
Don Fabio Rosini bol v roku 1991 vysvätený za kňaza Rímskej diecézy a v
súčasnosti je poverený riadením Služby pre povolania Rímskej diecézy. Pred
vstupom do seminára bol hudobníkom a licenciát získal na Pápežskom biblickom
inštitúte. Vedený Božou prozreteľnosťou v spolupráci s mladými a pre mladých
začal organizovať od roku 1993 program Dekalóg a následne aj Sedem znamení v
Jánovom evanjeliu, ktoré sa rozšírili po celom Taliansku a aj v zahraničí. V
spolupráci s manželskými pármi a kňazmi pripravil don Fabio viaceré kurzy
kresťanskej výchovy, zamerané na rozlišovanie povolania a prípravu snúbencov
na manželstvo. Vo Vatikánskom rozhlase pravidelne zverejňuje zamyslenia k
nedeľným evanjeliám a na Pápežskej univerzite Santa Croce prednáša kurz
Komunikatívna moc Biblie. V slovenčine bola v roku 2018 od tohoto autora
publikovaná kniha Iba láska má moc tvoriť.
Książka ta pomaga przeżywać miłosierdzie każdego dnia, pozwalając nam odczuć
Boga, który nadal udziela miłosierdzia, i który każe nam dokonywać takich
samych wyborów wobec wszystkich, otwierając nam oczy, abyśmy widzieli i
rozumieli świat oraz bliźniego. () Fabio pomaga nam zdemaskować fałszywą
tożsamość i ukazać w nowy, bardzo osobisty sposób, uczynki miłosierdzia jako
możliwe do zrealizowania dla każdego. Łączy ze sobą uczynki dotyczące ciała i
te odnoszące się do duszy. Nie ma między nimi różnicy, jedne nieubłaganie
odsyłają do drugich, uwalniając nas od pokusy zajęcia się drugim człowiekiem
tylko w taki sposób, by odpowiedzieć na jego potrzeby, jednak nie dostrzegając
i nie wspierając jego osoby, i na odwrót. Jest to miłosierdzie wolne od
paternalizmu i bez żadnych rabatów mających przyciągnąć kupca, który później i
tak nieuchronnie doznałby rozczarowania.
In questo nuovo volume don Fabio Rosini propone un cammino personale (e perciò universale) di guarigione della vita interiore e affettiva. La guida è una donna malata di duemila anni fa, l'emorroissa, che si incontra nel capitolo quinto del Vangelo di Marco, e della quale si analizza il processo di guarigione paradigmatico e simbolico. Un viaggio suddiviso in tre tappe - diagnosi, guarigione e vita sana duratura - in cui si procede sulla base di domande utili, da farsi al cospetto di Chi ci vuole bene, per lasciare che Lui doni pian piano le risposte. Il segreto della diagnosi è identificare i sintomi degli atteggiamenti tortuosi che produciamo nella nostra esistenza, per gettare luce sulle falsità che portiamo nel cuore. E a quel punto inizia l'avventura vera e propria: parte da un suono che arriva al nostro orecchio, la voce di qualcuno che parli di Gesù, e che faccia sgorgare in noi il desiderio di "toccarlo" per stabilire un contatto con Lui. Così facendo si sperimenta la potenza che esce da Lui, ossia la sua Vita che ci può rigenerare. Una volta guariti si è in grado di chiamare per nome "tutta la verità", perché si è alla Sua presenza. Il punto di arrivo del viaggio è capitalizzare la saggia arte di guarire, che è un assetto sano di vita: ossia, stare dentro un processo costante di cura di sé e camminare nella pace, facendo umilmente i conti con le nostre fragilità. "Leggendo queste pagine si entra in contatto diretto, fisico quasi, con l’autore. C’è l’autore che, come una tigre, è acquattato tra le pagine di questo libro, pronto a balzare e afferrarti. Tu lo tieni in mano (il libro) e lui ti tiene, ti afferra e non ti molla più fino all’ultima pagina." Dalla prefazione di Andrea Monda
