Ján Lenčo

Narodil sa 23. októbra 1933 v Žiline v rodine úradníka a učiteľky a vzdelanie získaval v Žiline a v Bratislave, kde v rokoch 1952 - 1957 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského slovenský jazyk, literatúru a dejiny. Pracoval ako redaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V roku 1959 sa vrátil do rodnej Žiliny. Tu sa stal najprv redaktorom denníka Pravda (1959 - 1967), kde bol zodpovedný za regionálnu kultúru. Neskôr sa stal učiteľom na strednej škole v Žiline a úradníkom v knižnom podniku. Od roku 1976 do roku 1988, kedy odišiel do penzie, pracoval v kine Úsvit ako správca. Od roku 1988 je na dôchodku.

Písať začal už v 50. rokoch, kedy začal uverejňovať svoje recenzie a kritiky. Tu sa venoval dielam a problémom súčasnej slovenskej literatúry, ale i nemeckým originálnym a preloženým dielam. Prózu začal publikovať v časopisoch Mladá tvorba, Kultúrny život či Slovenské pohľady, a viaceré dielka mu vyšli i v humoristicko-satirickom časopise Roháč. Vo svojich dielach nastoľuje mnohé otázky ľudského bytia a existencie - otázky života, smrti, pravdy, spravodlivosti, moci, myslenia, ľudských túžob a citov, proste všetkého, čo človeku pomáha, ale i bráni v sebarealizácii. Pri písaní využíva mnohé literárne formy, ako legendy, podobenstvá, bájky, grotesky až absurditu. Pre jeho tvorbu je tiež príznačná intelektuálska epika, zameraná proti neľudskosti, bezpráviu, diktátu, útlaku a neslobode.