Jaroslav Martinka

Jaroslav Martinka sa narodil 29. apríla 1930 v českých Strkoviciach, okres Louny. V roku 1949 zmaturoval na Štátnej obchodnej akadémii v Bratislave, potom pokračoval štúdiom filozofie a prírodovedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK, 1949-1953) v Bratislave. Už ako študent získal miesto asistenta u profesora Igora Hrušovského na Katedre dejín filozofie a logiky (1952). Na FiF UK pôsobil nepretržite takmer 43 rokov (do roku 1995). Prešiel všetkými stupňami akademickej dráhy, od asistenta, docenta (1980), až po univerzitného profesora (1995). Pedagogickú činnosť začínal seminármi a prednáškami z logiky, metodológie prírodných vied a súčasnej filozofie. Od roku 1962 sa profiloval ako historik filozofie. Prednášal dejiny gréckej antickej filozofie a stredovekej filozofie. Absolvoval študijné pobyty na univerzitách a výskumných pracoviskách vo Veľkej Británii v Oxforde, Cambridge, Londýne, v Aténach (Grécko), Ríme (Taliansko), americkom Standforde a Princetone. V oblasti výskumu sa venoval vývoju slovenského filozofického myslenia vo Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV), po roku 1990 problematike vzniku a vývoja antického gréckeho filozofického myslenia. Počas pôsobenia prvého ponovembrového ministra školstva Ladislava Kováča (Verejnosť proti násiliu, 1989-1990) bol predsedom expertnej skupiny pre humanizáciu školstva. Okrem FiF UK prednášal na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, po roku 1993 na Trnavskej univerzite, neskôr Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave a Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Do dejín slovenskej filozofie sa prof. Martinka zapísal aj svojou publikačnou a editorskou činnosťou. Zrealizoval projekt Antológie z diel filozofov či viacero zväzkov edície Filozofické odkazy. Za svoju celoživotnú pedagogickú a tvorivú činnosť pri výchove a vzdelávaní nových učiteľov získal v roku 2010 Veľkú medailu sv. Gorazda. Jaroslav Martinka zomrel 2. septembra 2013 v Bratislave.