Vzpomínková kniha slovenského divadelního a filmového herce, národního umělce přibližuje atmosféru dětství, vypráví o krkolomných divadelních začátcích, líčí herecké příběhy z domova i z ciziny, veselé trápení populární osobnosti a provází veselými rybářskými příhodami. Zeslovenského originálu přeložil a doslov napsal Miroslav Horníček. Vydání 3. (v češtině 1.).
Poď, milý čitateľ, so mnou po stopách fotografa. Možno si videl krajšie kraje, krajšie riečky, nenájdeš však krajšej ako tú, kde ťa mať zrodila, kde si pocítil tep jej srdiečka, keď ťa pridájala, počul jej spievanky, keď ťa uspávala. Niet krajšej zeme ako tá, ktorú brázdil tvoj dědo pluhom v znoji. Chceme našou knížkou vzbudiť v tebe túžbu, chránit jej krásu a zveľadovať ju.
Jozef Kroner, vynikajúci slovenský herec, sa ukazuje aj ako skvelý rozprávač, ktorý dokáže pútavo preniesť príbehy zo svojho života s dôvtipom a humorom. Jeho kniha poviedok, fejtónov a impresií je plná úsmevov a dobromyseľnosti, pričom čitateľov zavedie do zákulisia divadla, hercových trikov na scéne, a jeho súkromných vášní, ako je rybárčenie. V závere sa zameriava na rodinné príbehy Krónerovcov. Tento skvostný text je nielen spomienkou na talentovaného umelca, ale aj fascinujúcim čítaním, obohateným o pôvabné, väčšinou nepublikované ilustrácie. Kroner sa neprezentuje ako spisovateľ, ale ako herec, ktorý si užíva písanie ako osvieženie a zábavu. Písal bez ohľadu na literárne konvencie, sústreďujúc sa na to, čo cítil, a jeho texty považuje za čriepky zo života. Ako rozprávač sa najprv nahrával na magnetofón, čo prispelo k čistejšiemu jazyku a plastickejším scénam. Až po rokoch si uvedomuje, ako tento prístup ovplyvnil jeho písanie, čím sa jeho dielo stáva autentickým a živým.
Autor, výnimočný slovenský herec o knihe vraví: "Herci väčšinou píšu svoje memoáre, pričom im často ktosi pomáha alebo všetko píše za nich. Moje knihy sú len moje." "Od spisovateľa mám ďaleko, i keď mnohí hovoria, že okrem rozprávačského talentu mám dar príbeh originálne vypointovať písomne. Herci väčšinou píšu svoje memoáre, pričom im často ktosi pomáha alebo všetko píše za nich. Moje knihy sú len moje. Ani v jednej z nich som sa nechcel štylizovať ani mudrovať, písal som tak, ako som cítil, a do ničoho som sa nenútil. S každou knihou som predstupoval pred čitateľa s úctou a prvé ohlasy som očakával s takým vzrušením ako na premiére reakcie prvých divákov. Na javisku i pri písaní treba vychádzať z poznania a z poznávania človeka. Väčšinou ide o veci veľmi intuitívne a vy musíte nájsť tú najvhodnejšiu formu obnažovania sa. Písanie ani hranie nie sú ľahké, jedno i druhé je dráždivé až do špiku kostí. A to sa mi páči. Ak by som nebol hercom, časom by som sa určite prepracoval k literárnej tvorbe." Jozef Kroner Vyšlo ako prémiová kniha pre členov Hviezdoslavovej knižnice. Nepredajné.
Voda sa na jar oteplila a z malej priesvitnej guľôčky sa narodila rybka Belička. Potriasala krehkým tielkom a začudovane gúľala svojimi veľkými očami. Slniečko svietilo na hladinu rieky a teplými lúčmi zohrievalo Beličku. Nesmelo začala pohybovať malými plutvami, chvostíkom niekoľkokrát mocnetrhala a očarená, vydala sa na prvú poť...
Jozef Kroner bol nielen vynikajúci herec, ale aj spoločník. Táto knižka obsahuje humorné príhody z jeho divadelného, rybárskeho a rodinného života.
