Vzpomínková kniha slovenského divadelního a filmového herce, národního umělce přibližuje atmosféru dětství, vypráví o krkolomných divadelních začátcích, líčí herecké příběhy z domova i z ciziny, veselé trápení populární osobnosti a provází veselými rybářskými příhodami. Zeslovenského originálu přeložil a doslov napsal Miroslav Horníček. Vydání 3. (v češtině 1.).
Jozef Kroner Knihy







Osud tak chcel : (rozhovor s hercom Jozefom Kronerom)
- 262 stránek
- 10 hodin čtení
Osud tak chtěl. Rozhovor s Jozefem Kronerem
- 167 stránek
- 6 hodin čtení
Osud tak chcel - Posledný rozhovor s Jozefom Kronerom
- 264 stránek
- 10 hodin čtení
Poď, milý čitateľ, so mnou po stopách fotografa. Možno si videl krajšie kraje, krajšie riečky, nenájdeš však krajšej ako tú, kde ťa mať zrodila, kde si pocítil tep jej srdiečka, keď ťa pridájala, počul jej spievanky, keď ťa uspávala. Niet krajšej zeme ako tá, ktorú brázdil tvoj dědo pluhom v znoji. Chceme našou knížkou vzbudiť v tebe túžbu, chránit jej krásu a zveľadovať ju.
Vynikajúci slovenský herec Jozef Kroner bol aj skvelým spoločníkom s obdivuhodným darom pútavo rozprávať príbehy zo svojho života, ktoré vedel iskrivo precifrovať s dostatočnou mierou dôveryhodnosti. Jeho knižka poviedok, fejtónov, causerií a impresií je predovšetkým knihou úsmevov, dobromyseľnosti a bezprostrednej zábavy. Raz zavedie čitateľov do zákulisia divadle, či k fígľovaniu hercov na scéne, raz do ich súkromných „vylomenín“, inokedy sa zabáva so svojou súkromnou vášňou – rybárčením – a v poslednej časti knihy sa stretávame zväčša s jeho príbuznými a príbehmi, ktoré sa odohrali v rodine Krónerovcov.Skvelá kniha je nielen úžasnou spomienkou na famózneho umelca, ale je aj skutočne vynikajúcim čítaním.Vydanie knihy Jozefa Kronera sprevádzajú majstrove väčšinou ešte nepublikované a nesmierne pôvabné ilustrácie.
Autor, výnimočný slovenský herec o knihe vraví: "Herci väčšinou píšu svoje memoáre, pričom im často ktosi pomáha alebo všetko píše za nich. Moje knihy sú len moje." "Od spisovateľa mám ďaleko, i keď mnohí hovoria, že okrem rozprávačského talentu mám dar príbeh originálne vypointovať písomne. Herci väčšinou píšu svoje memoáre, pričom im často ktosi pomáha alebo všetko píše za nich. Moje knihy sú len moje. Ani v jednej z nich som sa nechcel štylizovať ani mudrovať, písal som tak, ako som cítil, a do ničoho som sa nenútil. S každou knihou som predstupoval pred čitateľa s úctou a prvé ohlasy som očakával s takým vzrušením ako na premiére reakcie prvých divákov. Na javisku i pri písaní treba vychádzať z poznania a z poznávania človeka. Väčšinou ide o veci veľmi intuitívne a vy musíte nájsť tú najvhodnejšiu formu obnažovania sa. Písanie ani hranie nie sú ľahké, jedno i druhé je dráždivé až do špiku kostí. A to sa mi páči. Ak by som nebol hercom, časom by som sa určite prepracoval k literárnej tvorbe." Jozef Kroner Vyšlo ako prémiová kniha pre členov Hviezdoslavovej knižnice. Nepredajné.
Voda sa na jar oteplila a z malej priesvitnej guľôčky sa narodila rybka Belička. Potriasala krehkým tielkom a začudovane gúľala svojimi veľkými očami. Slniečko svietilo na hladinu rieky a teplými lúčmi zohrievalo Beličku. Nesmelo začala pohybovať malými plutvami, chvostíkom niekoľkokrát mocnetrhala a očarená, vydala sa na prvú poť...
Jozef Kroner bol nielen vynikajúci herec, ale aj spoločník. Táto knižka obsahuje humorné príhody z jeho divadelného, rybárskeho a rodinného života.