Elena Hidvéghyová Yung Knihy

Homme fatal - "Osudový muž" - je zbierkou 60 voľnoveršových básní, v ktorých autorka tematizuje partnerstvo muža a ženy v tých najrozličnejších polohách a variáciách. Tri cykly - Znamenia, Zámok, Zakázané územie - sa dotýkajú témy partnerstva,predmanželského života, cez svadbu, život v manželstve až po chúlostivú tému manželského trojuholníka. Typická pre básne je ich príbehovosť, vysoká miera zážitkovej konkrétnosti a komunikatívnosť. Autorka nadväzuje na alegoricko-snovú príbehovosť svojho debutu Prasestre, mnohé básne však smerujú k väčšej civilnosti a výrazovej úspornosti.

Tretia zbierka básní Eleny Hidvéghyovej-Yung rozvíja konštanty jej predchádzajúcej tvorby, pričom jednotlivé básne sú silne vypointovanými mikro-príbehmi, často nadčasovými alegóriami, ktoré sa zameriavajú na ženstvo a tajomstvo. Nový tón sa objavuje v témach boja dobra a zla, svetla a tmy. V kontexte knihy je "materia prima" metaforou pre dušu, pričom duchovnosť je základným stavebným prvkom. Názvy ako Ikona, Duša či Archanjel Michal naznačujú hlboké duchovné posolstvo. Radoslav Matejov vo doslove uvádza, že táto zbierka môže podnietiť čitateľa k prehodnoteniu priorít, a to nenásilne, bez moralizovania. Básne sú plné obrazov, ako sú čierni vlci so smaragdovými očami, ktorí sa približujú k lyrickej postave, pričom vyvolávajú pocit osamelosti a ohrozenia. V kritickej chvíli zasahuje neznáma ruka a dvíha ju do bezpečia, čo evokuje skúsenosť s Vyššou mocou, ktorá ponúka druhú šancu na život. Týmto spôsobom autorka osvetľuje proces obnovy a transformácie po prežití temných chvíľ.

Existuje niečo ako osudové predurčenie do manželstva?Autorka pozýva čitateľa preskúmať túto otázku na pozadí svojho vlastného života, takmer 30-ročného manželstva s čínskym intelektuálom, ktorý sa jej v roku 1991 prihovoril na autobusovej zastávke v Pekingu. Bol šarmantný, vedel vynikajúco po anglicky, poznal a obdivoval západnú kultúru a veľmi ju chcel za ženu. Autentické denníkové zápisky z Číny autorka doplnila o úvahy, komentáre, ktoré vznikli v posledných rokoch na Slovensku. Podarilo sa jej tak vyrozprávať svoj príbeh lásky do hĺbky a s nevšednou dávkou úprimnosti. Autorka vystupuje v dvojúlohe: na jednej strane ako mladá nekonvenčná študentka čínštiny plná romantických ideálov, neskôr „exotická slovenská nevesta v čínskej rodine. A potom, o veľa rokov neskôr ako zrelá žena, matka troch dcér, ktorá v kultúrne zmiešanom manželstve prežila veľkú časť života a vie už mnohé z toho, čo pred tým len tušila, resp. vôbec netušila. Kniha je mozaikou textov o partnerstve muža a ženy. Zároveň však prináša svedectvo o Číne v 90. rokoch minulého storočia a v neposlednom rade hovorí o láske k vlastnej krajine a kultúre, ktorú si autorka začala hlbšie uvedomovať práve vďaka kontaktu s tým iným, cudzím.

Štíhla útla knižočka s obálkou zlatej farby, uprostred ktorej hneď upúta podobizeň zlatovlasej ženy. Len čo v jej črtách rozpoznáme nespochybniteľnú tvár všetkých Boticcelliho žien, renesanciu potvrdia aj splývavé šaty polozmyselnej a polocudnej bielej látky. A po záhyboch šiat oko skĺzne ešte nižšie, pod Boticcelliho portrét, kde sa v zlatej ploche skvie jednoslovný nápis - názov knihy - pripomínajúci niečo renesančné: Prasestre. Nezvyklé slovo, uložené v datíve. Venovanie... Aj báseň za básňou sú venovania. Autorka pozná hlbiny nejedného srdca a priblížila sa tajomstvu Orientu. Profesiou je totiž odborníčkou na čínsku kultúru, jazyk a literatúru. V slovenskom literárnom debute sa prihovára prasestre. Tej, čo väzí v nejednom z nás, ako aj v nej samej.

Mladá slovenská študentka čínštiny sa v Pekingu zaľúbi do staršieho, bohatého, slávneho muža, navyše sochára, silno ovplyvneného európskou kultúrou. Napriek tomu však zisťuje, že nie je pri ňom šťastná. Rozíde sa s ním a po rokoch skúma, ako by sa ich vzťah bol vyvíjal, a čo by bolo s ňou, keby zostala vedľa neho. Akú podobu nadobudne ich vzťah, keď sa po rokoch vráti do Číny a stretne sa s ním pri veľkolepom odhaľovaní jeho slávnej sochy v Šanghaji? Napriek všetkému totiž ostáva jeho osudovou ženou. Z tohto exotického ľúbostného príbehu o čínskom milencovi však autorka vyťaží celé lyricko-filozofické podložie, v ktorom sa krížia odlišné kultúry, odlišné cítenie, no vždy prevažuje mužsko-ženské vnímanie sveta a jeho prelínanie, vyrozprávané na viacerých rovinách. Grafické odlišovanie jednotlivých vrstiev ich myslenia a vnímania dodáva rozprávaniu dynamiku a psychologickú hĺbku. Z príbehu Lianga a Angely sa tak stáva príbeh o múdrej sile lásky.