Tato kniha obsahuje situace, úryvky z homilií, svědectví, popisy setkání a přepisy telefonátů papeže Františka. Neklade si za cíl být celistvou publikací s kompletními informacemi, nenabízí systematické vyprávění o prvních měsících Františkova pontifikátu a nenabízí ani analýzy a komentáře. Jejím cílem je předložit čtenářovi malou sbírku útržků, která stránku po stránce může napomoci lépe poznat římského biskupa – toho, který přišel „z konce světa“.
Ve dnech po skonu papeže Wojtyły se v tisku a v televizi množily zprávy o těch, kteří tvrdili, že obdrželi zvláštní milost na přímluvu Svatého otce. Neměli bychom asi hovořit o zázracích, ale spíše o "znameních". Šlo často o obdržené zvláštní dary nebo nečekané odpovědi na starosti lidí. Příběhy a zprávy o těchto znameních jsou svědectvím o pověsti svatosti, která se o Janu Pavlu II. šířila mezi věřícími. Ukazují, že mnoho prostých lidí k němu vzhlíželo jako ke skutečnému světci, a to dokonce ještě za jeho pozemského života. V zachycení těchto svědectví tkví hodnota a snad i užitečnost této knihy.
Ve své první knize vydané za jeho papežství vyzývá František celé lidstvo k intimnímu a osobnímu dialogu na téma Božího milosrdenství, které je již dlouho základem jeho víry a od nástupu na Svatý Stolec jeho hlavním mottem.
Kniha je dialogem mezi ním novinářem Andreou Torniellim. František v něm líčí své vzpomínky z mládí a zkušenosti, který nabyl jako pastor. Hlavním tématem je „Milosrdenství jako nejdůležitější vlastnost Boha“. „Bůh si nepřeje, aby jakákoli duše byla zatracena. Jeho milost je nekonečně větší než naše hříchy," píše. Stejně tak ani církev nemá právo zavírat komukoli dveře. Naopak, její povinností je najít cestu ke všem lidem, k jejich duším a srdcím, aby si byli schopni uvědomit své hříchy, převzít za ně odpovědnost a upustit od konání špatných skutků.
Jako první jihoamerický jezuita byl zvolen římským biskupem. František cestuje po celém světě a šíří poselství Božího milosrdenství k největším shromážděním v papežské historii. Kniha souzní s jeho touhou oslovit všechny, kteří hledají smysl života, přivést je na cestu k míru, usmíření a zhojení tělesných i duchovních ran. Vychází ve více než osmdesáti zemích po celém světě.
„Boží jméno je Milosrdenství. V každé situaci můžeme nalézt řešení, nejsme odsouzeni k propadnutí se do tekutého písku.“ – František
František (nar. 1936) je známý svou skromností, jako kardinál žil v malém bytě, sám si vařil a jezdil městskou dopravou. Aby dostál svému přesvědčení, že každý duchovní musí stejně jako první křesťané chodit mezi ty nejpotřebnější, světil svátky v chudých čtvrtích nebo v nemocnicích. Podle svědectví druhých je srdečný a laskavý člověk, jehož slova o prostším životu církve vyplývají z hlubokého přesvědčení. Začátek jeho pontifikátu dává tušit novou cestu.
„Františku, jdi a obnov můj dům.“ Těmito slovy povolal Kristus svatého Františka z Assisi a na počest právě tohoto světce, který proslul svou pokorou a odříkáním, si nový papež vybral jméno. Když 13. března 2013 zvěstoval bílý kouř jeho zvolení, nastoupila na papežský stolec výjimečná osobnost.
Pope Francis emphasizes the importance of joy in the Christian faith, urging believers to embrace a spirit of evangelization. He critiques consumerism and individualism, advocating for a church that reaches out to the marginalized and fosters community. The letter encourages a deeper understanding of the Gospel's transformative power, highlighting themes of mercy, hope, and social justice. It serves as a call to action for Catholics to live out their faith actively and joyfully in the modern world.
„Jak możesz wątpić w szatana, skoro ja widzę go cały czas?” Święty Ojciec Pio
nigdy nie wahał się, odpowiadając na pytanie o to, kim jest diabeł. Dla niego
nie był on uosobieniem naszych lęków czy też potrzebą nadania twarzy złu. Jest
istniejącą, inteligentną istotą, która na wszelkie sposoby stara się oddalić
człowieka od Boga. Ten prosty zakonnik mimo dręczenia przez demony, stał się
tym, kim Bóg chciał, by był: kaznodzieją, spowiednikiem i świadkiem pragnącym
nawrócenia ludzi. Pragnął zdobywać serca dla Chrystusa, a jednocześnie pomagać
im wychodzić z sieci grzechu, w które się zaplątali. Każdego, kogo spotkał,
traktował bardzo poważnie. Potrafił nakrzyczeć na niektórych za małe
uchybienia, by stawali się doskonalsi, a przytulić wielkiego grzesznika, by
ten się nawrócił. Wszystko po to, by Bóg był kochany przez wszystkich. Andrea
Tornielli, jeden z czołowych włoskich watykanistów, opowiada historię
stygmatyka z Pietrelciny, koncentrując się na jednej z najtajniejszych stron
jego życia - na zmaganiach ze złem osobowym. Autor nie szuka sensacji, stara
się raczej poprzez słowa świętego i tych, którzy byli mu najbliżsi, zrozumieć
fenomen wewnętrznej siły tego wyjątkowego człowieka. Dzięki tej napisanej z
wprawą opowieści można ponownie odkryć centralną rolę, jaką Ojciec Pio może
odegrać także w dziejach Kościoła naszych czasów. Czasów, w których trwa walka
między dobrem a złem. Jej stawką jest zbawienie człowieka.
La domanda che ricorre più spesso a proposito del 2012 è: sarà la fine del mondo? Per rispondere a questo interrogativo e per orientarsi tra i mille annunci di sventura e le molteplici previsioni catastrofiche l'unica soluzione è riferirsi alle profezie cristiane. Fin dai Vangeli e dal Libro dell'Apocalisse, infatti, il tema della fine del mondo ha conosciuto grande fortuna, suscitando accesi dibattiti e diverse interpretazioni, non di rado intrecciandosi con dottrine esterne al cristianesimo e al limite dell'eresia. Se si vuol conoscere ciò che davvero attende l'umanità nel prossimo futuro occorre però esaminare con attenzione quelle che si possono considerare vere e proprie profezie dei tempi moderni, ovvero le apparizioni della Madonna. In particolare, bisogna rileggere quanto accaduto da Rue du Bac, nel 1830 a Parigi, fino a Medjugorje, ai giorni nostri: un crescendo di manifestazioni mariane che svelano il futuro del mondo, indicando chiaramente come l'uomo contemporaneo stia correndo il rischio dell'autodistruzione delo pianeta, oltre che della perdita della fede e del senso morale. Per rimediare a questa drammatica situazione e far fronte agli attachi del male, la Madonna inteviene, con una presenza oggi sempre più intensa, a richiamare l'umanità alla conversione, cun una urgenza e una premura che fanno comprendere come si tratti du una sorta di "ultimo appello" a ritornare a Dio.
Stačilo niekoľko viet, ktoré pápež povedal proti „ekonomike, ktorá zabíja“, aby ho označili za marxistu. Že autormi istých komentárov sú vydavatelia finančných denníkov alebo predstavitelia niektorých pravicových hnutí, pravdepodobne nikoho neprekvapuje. Oveľa prekvapujúcejšie je, že s nimi súhlasí aj časť katolíckeho sveta. O sociálnej nerovnosti a o chudobných je dovolené hovoriť iba pod podmienkou, že sa tak deje zriedka. A predovšetkým že sa nekritizuje systém, ktorý vraj predstavuje najlepší z možných svetov, lebo ako učia „správne“ teórie, čím viac budú bohatnúť bohatí, tým lepšie sa bude žiť chudobným. V skutočnosti tento systém nefunguje a dnes ho spochybňuje pápež, ktorý navrhuje, aby sa uvažovalo o vzťahu medzi ekonomikou a evanjeliom.
Fin dai primi istanti dopo il suo apparire al balcone di piazza San Pietro con quel "buonasera" semplice e immediato - è entrato nel cuore di milioni di fedeli. Con il passare dei mesi, il feeling non accenna a diminuire, e anzi si è accresciuto cogliendo le simpatie di molti non credenti. Andrea Tornielli che ha conosciuto il cardinale Bergoglio prima dell'elezione - raccoglie in questo libro aneddoti, episodi, piccole e grandi storie di vita quotidiana del pontefice molte delle quali inedite: dalla lettera inviata alla detenuta che gli prepara le ostie per la messa mattutina alla telefonata alle suore di Buenos Aires, pochi giorni dopo essere diventato vescovo di Roma, scherzando sui cardellini che accudiscono. C'è il papa capace di parlare ai capi di Stato e ai grandi leader religiosi e, un istante dopo, di telefonare a un ragazzo che gli ha scritto e che ha bisogno di conforto. C'è il papa che rifugge ogni sfarzo scegliendo di abitare in un residence per rimanere in contatto con la gente e che ha iniziato a riformare la Chiesa con l'esempio. C'è il papa grande comunicatore del Vangelo, che non rinuncia a fare il parroco, accettando il dono di una vecchia Renault 4 da un prete di periferia. Un viaggio per avvicinarsi di più a Francesco e al suo messaggio.
Eine kleine, glasierte Gipsstatue, die aus Medjugorje stammt, hat in Gegenwart eines Bischofs und vieler anderer Zeugen Bluttränen vergossen.Schwindel oder Wunder? Übernatürliches Phänomen oder Betrug?Was hat sich wirklich ereignet und was geht heute in dem Vorort von Civitavecchia, nicht weit von Rom, dem Zentrum der Christenheit, vor sich?Besteht tatsächlich eine geistige Verbindung zwischen Medjugorje und Civitavecchia?Sind die Tränen eine Prophezeiung von Katastrophen oder nur ein Aufruf zur Bekehrung?Das Buch von Andrea Tornielli zeichnet sich durch Klarheit aus. Es handelt sich um einen Bericht, der versucht, die objektive Wahrheit herauszufinden.Quelle: https://www.parvis.ch/de/buecher-klei... (31.10.2017)
Kardinál Carlo Maria Martini je slovenskému čitateľovi známy predovšetkým z prekladov jeho duchovných cvičení, ktoré sú založené na hlbokej znalosti Svätého písma. Menej známe sú jeho aktivity, ktoré mali veľký ohlas v miestnej cirkvi v Miláne. Medzi najvýznamnejšie patrí tzv. Katedra neveriacich, kde inšpiroval dialóg medzi veriacimi a neveriacimi, a štvrtkové lectio divina v milánskej katedrále, kde ho počúvalo aj päťtisíc mladých. Kardinál Martini sa zamýšľal nad témami, ktoré sa iným zdali jasné, a odhaľoval nové prístupy k rôznym problémom. Hovoril o eutanázii, umelom oplodnení, rovnosti školstva, fiškálnom systéme, terorizme a korupcii. Navrhoval zvolať Tretí vatikánsky koncil a venoval sa otázkam rozvedených a znovuzosobášených. Spoločným základom jeho myšlienok bola láska ku Svätému písmu a Cirkvi, pričom jeho cieľom bolo viesť dialóg pre skutočné dobro ľudí a ich život s Ježišom. Predkladáme slovenský preklad knihy Andreu Tornielliho s nádejou, že poznanie života tohto významného súčasníka pomôže a dodá odvahu k hlbšiemu a otvorenejšiemu dialógu aj Cirkvi na Slovensku.
W ciągu ostatnich pięćdziesięciu lat, papież Pius XII (Eugenio Pacelli), stał
się celem oszczerstw, bohaterem czarnej legendy, która przedstawia go jako
„milczącego” w sprawie nazizmu. Autor, Andrea Tornielli, demaskuje całą
intrygę służb komunistycznych w sprawie Piusa XII i udowadnia, że wielokrotnie
stawał on w obronie Żydów, a Kościół Katolicki pod jego przewodnictwem pomagał
im dużo bardziej niż inne instytucje religijne. Autor prof. dr Andrea
Tornielli to włoski historyk, watykanista, dziennikarz „Il Giornale” oraz „La
Stampa”, autor wielu książek z zakresu historii. Autorem polskiego przekładu
jest ks. prof. dr hab. Artur Katolo – włoski filolog, anglista, italianista,
klasyk, bioetyk. Tłumacz literatury włoskiej, angielskiej i łacińskiej.
Gibt es eine Strategie, das Pontifikat des deutschen Papstes zu sabotieren? Immer wieder bliesen die internationalen Medien zum Angriff auf Papst Benedikt XVI. Da war die Kritik nach seiner „Regensburger Vorlesung“, der Aufsehen erregende Rücktritt des Erzbischofs von Warschau, Stanislaw Wielgus, die Polemik um die Freigabe der „alten“ Messe, der „Fall Williamson“ nach der Aufhebung der Exkommunikation von vier Lefebvre-Bischöfen, die diplomatische Krise nach den Äußerungen des Papstes über Kondome am ersten Tag seiner Afrika-Reise sowie der Skandal um den Missbrauch Minderjähriger, der sich lange nicht zu beruhigen schien und in der „schwarzen Woche“ zu Ostern 2010 gipfelte. Von einem Entrüstungssturm zum anderen und von einer Polemik zur nächsten hatten diese negativen Schlagzeilen zur Folge, dass die Botschaft von Benedikt XVI. „weggepackt“ wurde. Sie verschwand unter dem Klischee eines „rückständigen“ Papstes und büßte so ihre Tragweite ein.
Zwei erfahrene Vatikanberichterstatter gehen in diesem Buch der Frage nach, ob wirklich ein Komplott hinter diesen Angriffen steckt. Sie analysieren aber auch, ob nicht viele Hindernisse, denen sich Benedikt XVI. stellen muss, aus dem Inneren der Kirche kommen. Dabei lassen die Autoren zahlreiche Handelnde und qualifizierte Beobachter zu Wort kommen.
Prvý raz sa stretli v roku 1948. Vtedy mladý kňaz Karol Wojtyla, ktorý študoval v Ríme, prvýkrát navštívil San Giovanni Rotondo, aby spoznal pátra Pia, tajomného rehoľníka so stigmami.
V roku 1962 Dr. Wanda Póltawska, dlhoročná Wojtylova známa, ochorela na rakovinu. Jej nádej na prežitie bola mizivá. Budúci pápež, vtedy ešte krakovský biskup, neváhal a napísal list pátrovi Piovi, ktorý prorockým tónom vyhlásil:"Jeho nemožno odmietnuť." Žena sa zázračne uzdravila a Karol Wojtyla mu poslal ďakovný list. Od tej chvíle sa medzi rehoľníkom so stigmami a budúcim pápežom vytvorilo srdečné puto.
Dr. Wanda Póltawska, hrdinka opisovaných udalostí, je autorkou predslovu k poľskému aj slovenskému vydaniu knihy.
Jedinečná publikácia Meno Boha je Milosrdenstvo prináša úprimný a otvorený rozhovor s pápežom Františkom.
Na rozdiel od iných kníh v tejto osobitej publikácii nenájdeme už v minulosti publikované rozhovory, ale dosiaľ nezverejnené slová a vyjadrenia pápeža Františka z rozhovoru uskutočneného ad hoc s vatikanistom Andreom Torniellim.
V rozhovore pápež František prostredníctvom spomienok z mladosti a dojímavých skúseností zo svojho kňazského pôsobenia vysvetľuje dôvody, prečo si želal vyhlásiť mimoriadny Svätý rok. Nepodceňuje etické ani teologické otázky a zdôrazňuje, že cirkev nemôže zatvoriť dvere pred nikým.
Jednoduchým a priamym jazykom pozýva pápež František každého muža a každú ženu na zemi na prostý, dôverný, osobný dialóg. Každá stránka knihy vyjadruje vrúcnu túžbu priblížiť sa k všetkým dušiam v cirkvi i mimo nej, ktoré hľadajú zmysel života, cestu pokoja a zmierenia, liek na svoje fyzické i duchovné zranenia. Predovšetkým sa chce priblížiť k všetkým nepokojným a uboleným, ktorí túžia byť prijatí, nie odmietnutí: k chudobným a vylúčeným, k väzňom a prostitútkam, ale aj k zmäteným a k tým, čo sa vzdialili od viery, k homosexuálom i k rozvedeným.
V tomto úprimnom dialógu sa pápež František nevyhýba ani vzťahom medzi milosrdenstvom, spravodlivosťou a skazenosťou. Kresťanom, ktorí sa pripočítavajú k zástupu „spravodlivých“, pripomína: „Aj pápež je človek, ktorý potrebuje Božie milosrdenstvo.“
Konflikty, zneužívania a škandály. Čo sa skutočne deje v katolíckej cirkvi?
Exkluzívne dokumenty a svedectvá o afére Vigano a o požiadavke na odstúpenie pápeža Františka.
„Mediálna bomba“ vybuchla v Dubline ráno 26. augusta 2018. Išlo o pokus o „prevrat“ proti pápežovi Františkovi. Počas jeho celého pontifikátu sa totiž vedie zápas mocenských skupín, má svojich zástancov aj vo Vatikánskej kúrii a v niektorých biskupských konferenciách po svete. Nie je správne, aby sa klerikalizmus, loby gej a schizmatické túžby vysvetľovali podľa kľúča: Františkovi priatelia – Františkovi nepriatelia. Treba ísť do hĺbky, rozlíšiť, čo je pravdivé a čo nie, čo sa v médiách často účelovo vytiahlo a čo, naopak, účelovo zamlčalo, prečo Františka označujú za heretika, o čo ide medzinárodnej politicko-ekonomickej sieti podporujúcej útoky voči nemu. Treba preskúmať dokumenty, odhaliť pozadie a počúvať znepokojujúce vysvetlenie udalostí, ktoré podávajú svedkovia tohto prípadu.
