Jozef Kelemen Pořadí knih (chronologicky)

Ako myslenie ovplyvňovalo a ovplyvňuje našu predstavu o strojoch? Ako naša predstava o strojoch a stroje samy ovplyvňovali a ovplyvňujú naše premýšľanie a našu predstavu o sebe a o svete okolo nás? Kniha predstavuje fragmenty vedeckého a technického, intelektuálneho a kultúrneho kontextu, ktoré vytvárajú užitočný rámec na chápanie zmyslu dvoch zásadných otázok súčasnej euroatlantickej civilizácie. V tomto ohraničení sa na tieto otázky načrtávajú aj určité odpovede. Hoci je spomenutý kontext veľmi široký, bohatý a mnohotvárny, odpovede sú formulované tak, že nič nebude brániť kultúrne bežne rozhľadenému a vnímavému čitateľovi chápať postoje autora vyjadrené v kapitolách knihy a vytvárať si na naznačené témy a problémy aj svoje vlastné názory.

Autori štrnástich textov zastúpených v knihe Modely mysle sú renomovaní slovenskí a českí odborníci, ktorí sa venujú filozofii mysle, kognitívnej vede i umelej inteligencii a sú združení okolo pravidelnej českej a slovenskej konferencie "Kognícia a umelý život". Toto významné fórum šíri moderné myšlienky o ľudskej mysli v komunite kognitívnych vedcov a informatikov z oblasti umelej inteligencie. Kniha je určená všetkým čitateľom so záujmom o moderné prístupy k štúdiu ľudskej mysle, ktoré sú založené na metaforách mysle ako počítača (buď symbolického alebo konekcionistického), so širokým použitím argumentačných prostriedkov súčasnej neurovedy, umelej inteligencie a kognitívnej vedy.

Ide o voľné pokračovanie publikácie Pozvanie do znalostnej spoločnosti, ktorá vyšla v roku 2007. Publikáciu ponúkajú autori všetkým, ktorí majú profesionálny záujem oboznámiť sa s niektorými aspektmi a oblasťami problematiky utvárania znalostnej spoločnosti. Jednotlivé kapitoly spracovali špecialisti pracujúci dlhodobo priamo v oblastiach, ktorých sa týkajú jednotlivé kapitoly (stupňovanie ľudského intelektuálneho výkonu, informačné technológie v globalizujúcom sa svete, riadenie organizácií v znalostnej spoločnosti, manažment znalostných pracovníkov, aplikácie manažmentu znalostí založené na konceptuálnom anotovaní informačných zdrojov, informácie v priestore svetovej pavučiny, dobývanie znalostí).

Publikácia stručne načrtáva cestu, ktorou prešli určité oblasti vedy, techniky a kultúry, kým sa ľudstvo dopracovalo k informačným technológiám významne určujúcim charakter spoločnosti. V jednotlivých kapitolách sa zameriava na tzv. dolovanie poznatkov z dát, t. j. načrtnutiu postupov, ktoré umožňujú z rozsiahlych báz dát uchovávaných pomocou elektronických médií v pamätiach počítačov získavať použitím výpočtovej techniky a primeraných informačných technológií nové poznatky. Problematika znalostných a expertných systémov, t. j. ako sa vhodne formulované poznatky uchovávané v pamätiach počítačov dajú využiť na riešenie najrozmanitejších druhov problémov, ktorých riešenie bolo donedávna výsostnou doménou ľudí – špecialistov a expertov, je obsahom ďalšej časti publikácie. Posledná kapitola sa venuje potrebe adekvátnej pripravenosti ľudí na život v znalostnej spoločnosti, problematike vzdelávania. Publikácia je určená nielen študentom, ale všetkým, ktorí z najrozmaniteších dôvodov majú záujem o poznanie atribútov znalostnej spoločnosti a procesov v nej prebiehajúcich.

Začalo to nějak takto: Jeden z autorů (AM, biolog) se ve své knize věnované teoretické biologii otřel o mechanistické chápání života, odvrhl myšlenku, že by stroje a život mohly jednou znamenat totéž. Druhý autor (JK, informatik), který se ve svých knížkách zabývá zdokonalováním dovedností počítačů a robotů, cítil povinnost hájit stroje a jejich budoucnost. Oba pánové měli dost příležitostí se setkávat a svůj spor kultivovat, a s úžasem dospěli ke dvěma závěrům. V první řadě shledali,jak nesnadné je pro lidi ze dvou rozdílných oblastí nalézt společný jazyk, i když zdánlivě by vše mělo jít hladce - vždyť používají stejné pojmy. Právě tam, kde o něco jde, nabývají ty pojmy najednou velmi neostrých okrajů. To by se samozřejmě dalo vyhladit v diskusi. Mnohem skandálnější bylo zjištění druhé: nejen lidstvo, ale ani oni sami nemají ve věci života a strojů nijak jasno. A tak si začali trochu hrát a z té hry povstal tento text. Spolu se čtenářem se budou v problematice trochu šťourat a uvidíte, jestli nakonec budete všichni moudřejší, než když jste začali. Od počátku se kolem celého dění vyskytovala a vtáhnout do něho nechávala Fatima Cvrčková, manželka jednoho z autorů (AM). Nakonec dílo ilustrovala - to každý může vidět. Ona ale také rukopisné verze mnohokrát četla a spoustou dobrých nápadů přispěla; to už vidět není, výsledkem se chlubíme sami a za případné chyby také padá ostuda na nás.

Člověk se produkováním umělých bytostí snaží formovat novou podobu vlastního života, jež by nebyla limitována slabostí, bezbranností a nedosažitelností tužeb. Ke strojům se upíná lidská představivost! Evropská kultura se zcela opírá o vlastní technické dovednosti. Slovenský odborník na problematiku umělé inteligence se pokouší odhalit kořeny i možné perspektivy tohoto aspektu naší civilizace. Jedinou alternativu spatřuje v postupném prorůstání lidské bytosti s technikou.

Autoři provádějí čtenáře procesem tvorby expertních systémů pomocí modelové situace, kdy investor vybírá banku, v které budou jeho finanční prostředky nejlépe zhodnoceny. V první části autoři nejprve čtenáře seznámí se základními pojmy a ukážou mu, které oblasti lidské činnosti jsou po nasazení expertních systémů vhodné. V druhé části se soustředí na teorii neurčitosti a naučí s ní čtenáře pracovat v znalostních a expertních systémech. Třetí část je zaměřena na praktickou tvorbu těchto systémů v prostředí CLIPS. Čtvrtá část se zaměřuje na modifikaci řešení uvedené situace a na praktickou aplikaci teorie fuzzy množin při řešení problémů s neurčitostí. Prostředí CLIPS bylo vyvinuto v NASA s cílem poskytnout tvůrcům expertních a znalostních systémů snadno přenositelný systém, který by byl snadno slučitelný i s jinými aplikacemi. Jedná se o jedno z nejkvalitnějších vývojových prostředí pro znalostní a expertní systémy, které je ve světě široce používané a je – včetně zdrojového kódu – volně dostupné.

Kniha esejů o vývoji, podstatě, významu a perspektivě umělé inteligence.

27. októbra 1949 prebehla na oddelení filozofie Manchesterskej univerzity diskusia o tom, či môže počítač myslieť. Pred zúčastnenými sa v novom technickom a vedeckom kontexte znova aktualizovala otázka, ktorá nebola ani v nimulosti európským mysliteľom neznáma či cudzia - otázka, či bude raz možné skonštruovat systém, ktorý by dokázal to, čo zatiaľ dokáže iba ľudská myseľ. Dvaja spomedzi diskutujúcich, matematik Max Newmann a filozof Michael Polányi, aktualizovali v spojitosti s touto témou alarmuj)ce výsledky logika Kurta Gödela. Ten v roku 1931 dokázal, že žiadny formálny systém, ktorým možno opísať aspoň aritmetiku, nemôže poskytnúť prostriedky na dôkaz vlastnej bezospornosti. Ak je teda počítač z hľadiska sovjich výpočtových schopností ekvivalentý s formálnym systémom (čo je dodnes skoro všeobecne prijímaná hypotéza, sformulovaná prvý raz logikom A. Churchom začiatkom 30. rokov), tak nemá zmysel pokúšať sa napodobiť vtipnou súčinnosťou jeho schopností všetko to, čo dokáže ľudská myseľ. Alan Turing, matematik, ktorý koncom 20. rokov ako prvý sformalizoval pojem výpočtu, bol voči takýmto argumentom skeptický.

Počnúc Platónom si filozofi kladú otázku, čo je poznanie. Ako poznávame vonkajší svet pohybov, objektov a farieb? Ako poznávame vnútorný svet predstáv, vier a želaní? A ako tieto dva svety spolu súvisia? Človek poznáva mysľou, ale čo je myseľ? Ako možno zistiť, čo sa v nej deje? Aký je vzťah medzi mysľou a telom? Ako svet v nás súvisí so svetom okolo nás? Kniha Myseľ, telo, stroj predstavuje deviatich filozofov a vedcov - R. Dawkinsa, D. C. Dennetta, R. Van Gulicka, T. Nagela, K. H. Pribrama, R. Rortyho, J. R. Searla, R. M. Smullyana a A. M. Turinga, ktorí významne ovplyvnili súčasné diskusie o týchto problémoch, zamestnávajúcich filozofov už viac ako dvetisíc rokov. Okrem filozofov zaujme aj odborníkov v súvisiacich vedných disciplínach ( biológii, logike, psychológii, umelej inteligencii) a každého, kto slobodne rozmýšľa o tom, akú predstavu si mi ľudia máme vytvoriť o sebe a svojom mieste v prírode.