Adam Bžoch Knihy

Roku 1886, včase najväčšej Masochovej slávy, použil lekár Krafft-Ebing vo svojom diele Psychopathia sexualis po prvý raz pojem masochizmus, odvodený od spisovateľovho mena, pod ktorým zhrnul symptómy istej sexuálnej perverzie. Venuša v kožuchu patrí k najúspešnejším erotickým prózam rytiera Leopolda von Sacher-Masocha. Gilles Deleuze, jeden z najoriginálnejších francúzskych filozofov druhej polovice 20. storočia, vyzdvihuje literárnu hodnotu Masochovho diela, analyzuje sadizmus a masochizmus, ich rozdiely a súvislosti. Gilles Deleuze Je jedním z nejoriginálnějších a najinspirativnějších francouzských filozofů druhé poloviny 20. století. Při rozvíjení své vlastní filozofické problematiky se často obracel k podnětům, které se zrodily v takových oblastech jako literatura, film, výtvarné umění nebo i kvantová mechanika, biologie a neurologie. Charakteristickým znakem jeho myšlení je schopnost zachytit mnohotvárnost a nezredukovatelnou jedinečnost kulturních, vědeckých a společenských pohybů. Tuto svou schopnost v plné míře projevuje i v práci o Sacher - Masochovi, vydané původně v roce 1967. Deleuze zde s velkým porozuměním představuje literární podoby jeho díla a zároveň usiluje rozbít zjednodušující koncepci sadomasochistické jednoty, kterou přijímá psychoanalýza.

Kultúrnohistorická úvaha, ktorá patrí k vrcholom povojnovej nizozemskej esejistiky. Hella S. Haasse patrí k najvýznamnejším autorkám povojnovej severonizozemskej literatúry. Narodila sa v Batavii (dnešná Jakarta), od roku 1938 žila v Amsterdame a začiatkom 1980tych rokov sa presťahovala do Francúzska. Vydala takmer sedemdesiat literárnych diel, z toho vyše dvadsať románov, niekoľko zväzkov poviedok, knižných esejí, autobiografických prác, cestopisov, písala však aj poéziu a divadelné hry. Debutovala novelou s východoindickou témou Oeroeg (1948), krátko nato sa preslávila románom o poslednom stredovekom trubadúrovi Karolovi Orleánskom Les očakávania (1949) a prózou z prostredia talianskej renesancie Šarlátové mesto (1952). K najvýznamnejším dielam autorkinho neskoršieho obdobia patrí historická próza Páni čajových plantáží (1992, po česky 2003) a román Oko kľúča (2002). Za svoju tvorbu získala Hella S. Haasse niekoľko najvyšších domácich literárnych ocenení, jej knihy sú preložené do mnohých jazykov. Po slovensky vyšla v roku 2001 jej historická fikcia Nebezpečná známosť alebo Daalenberské listy (1976) a v roku 2007 existenciálna novela Skrytý prameň (1950).

Psychologický příběh o tragickém vyústění milostného vztahu dvou žen. Mulisch ve svém díle Dvě ženy píše z pohledu kunsthistoričky Laury, ženy, která se zamiluje do jiné ženy, do mladé, svobodné a tak trochu zvláštní Sylvie. Laura popisuje svoji dvojí životní tragédii, což se čtenář/ka dozvídá jak na začátku knihy, tak se vším všudy hlavně na jejím konci.

Dve klasické kultúrnohistorické diela slávneho nizozemského mysliteľa. Slávny nizozemský historik Johan Huizinga (1872-1945), autor dnes už klasických, do mnohých jazykov preložených prác Jeseň stredoveku (1919), Erasmus (1924), Homo ludens (1938), Nizozemská kultúra v 17. storočí (1933/41), V tieňoch zajtrajška (1935) či Zhanobený svet (1945), patrí ku kľúčovým postavám európskeho kultúrnohistorického a antropologického myslenia prvej polovice 20. storočia. Jeho záujem pritom ďaleko presahoval Európu, od mladosti sa totiž zaujímal takisto o Indiu ale aj o Rusko. Ako profesor histórie na univerzite v severonizozemskom Groningene pochopil počas prvej svetovej vojny ako jeden z prvých európskych intelektuálov budúci globálny význam Spojených štátov amerických a pre svojich krajanov napísal o USA originálne a pútavé kultúrnohistorické dielo s názvom Človek a dav v Amerike (1918). O osem rokov neskôr, keď po prvý (a posledný) raz vstúpil na americkú pôdu, napísal o USA svoju druhú, oveľa osobnejšiu knihu s názvom Amerika, ako žije a myslí (1926). Obe autorove diela, ktorých myšlienkovú kvalitu preveril čas, vychádzajú v prvom slovenskom preklade.

Čo je to konverzácia? Je to len nezáväzný spoločenský rozhovor alebo môže ísť aj o niečo viac? Ako prispieva konverzácia ku kultivovaniu jednotlivca a ako sa podieľa na utváraní a udržiavaní civilizovaných spoločenstiev? Nakoľko je neformálny rozhovor naozaj slobodný a nakoľko sú jeho pravidlá nepísané? Ako súvisí fenomén spoločenskej konverzácie s krásnou literatúrou či s inými druhmi umenia? A prečo má zmysel vnímať konverzáciu historicky? Do akej miery dokážeme dnes rekonštruovať spôsob, akým sa viedli neformálne rozhovory v uplynulých dobách, ktoré nepoznali zvukové záznamy? V historickom oblúku, siahajúcom od ranej moderny po koniec dlhého devätnásteho storočia, zachytilo umenie a literatúra pestrú realitu mnohohlasného a mnohojazyčného hovorenia bezpočtu družných generácií často len v náznakoch alebo štylizovane. To však neznamená, že k nemu nemáme prístup. Kniha Konverzácia a európska literatúra prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou neformálneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s prchavým javom spoločenského rozhovoru a s jeho kultúrnym významom.

Estetické názory nemeckého estetika, filozofa, literárneho vedca (1892–1940).