Rudolf Hudec Knihy

Krátky sprievodca Archívom Divadelného ústavu (2011) Odborná publikácia pomyselne otvára odbornej a laickej verejnosti dvere do Archívu Divadelného ústavu a predstavuje všetky jeho klenoty. Medzi ne nesporne patria dokumenty Janka a Oľgy Borodáčovcov, Gašpara Arbéta, Ctibora Filčíka, Magdy Husákovej Lokvencovej, Jána Kákoša, Petra Karvaša, Lucie Poppovej či Zity Hudcovej- Frešovej. Vďaka neúnavnej zberateľskej činnosti zamestnancov sa tieto archívne materiály zhromažďovali v Divadelnom ústave počas celej jeho existencie a reflektujú nielen minulosť, ale aj súčasnosť slovenského divadla. Krátky sprievodca fondami a zbierkami prináša obraz o nesmierne cennom kultúrnom dedičstve neoceniteľnej hodnoty. „Archívne dokumenty sú živým obrazom minulosti. Sprítomňujú osudy osobností, rodov, rodín, inštitúcií a vnímavým bádateľom ponúkajú možnosť nazrieť do života našich predkov v celej jeho šírke. Informácie v nich obsiahnuté vytvárajú plastickú mozaiku dejín, o ktorých dnes hovoríme, že sú učiteľkou života. Každý štát preto venuje veľkú pozornosť svojmu archívnemu dedičstvu. Býva ukryté zväčša v sieti archívov, ktorých základným cieľom je historické archívne dokumenty zhromažďovať, ochraňovať, odborne spracovať a sprístupňovať pre verejnosť. Sprístupňovanie archívnych dokumentov sa uskutočňuje rôznymi formami – výstavami, edíciami dokumentov, prostredníctvom archívnych inventárov, katalógov a často aj prostredníctvom archívnych sprievodcov – knižiek, ktoré čitateľa oboznamujú s archívnymi fondmi a zbierkami príslušného archívu a nabádajú na ich štúdium. Rovnaký cieľ si kladie aj Krátky sprievodca Archívom Divadelného ústavu. Jeho vydaním si Divadelný ústav pripomína začiatky budovania archívnodokumentačných zbierok v bratislavskej pobočke Divadelného ústavu, ktorá vznikla pred päťdesiatimi rokmi. Významné jubileum je príležitosťou prezentovať prácu archívu a jej význam pre slovenskú kultúru. (...)“

Osudy rehoľníkov a mesta, v ktorom pôsobili, boli a sú spojenou nádobou. Tak ako františkáni významnou mierou ovplyvňovali život v Bratislave, podobne i Bratislavčania sa podieľali na rozvoji či úpadku konventu. Spolu prežívali všetky vzostupy a pády, ktoré obe komunity spájali do organického celku násilne rozbitého až v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Predsa však osemsto rokov spolužitia zanechalo na dejinách Bratislavy i na dejinách františkánov nezmazateľnú stopu, z ktorej sa tu pokúsime "prečítať" a pochopiť čo najviac.