Peter Salner Knihy

Premeny židovskej Bratislavy po roku 1945 na základe spomienok, archívnych materiálov a dennej tlače mapujú vývoj židovskej komunity po holokauste, pričom voľne nadväzujú na knihu Mozaika židovskej Bratislavy. Jednotlivé kapitoly si všímajú rôzne témy a časové úseky. Ťažiskom je relatívne krátky časový úsek 1945-1953. Do tohto obdobia spadá emocionálne nesmierne náročné vyrovnávanie sa s fyzickými a psychickými dôsledkami holokaustu, ale aj hľadanie stratégií budúcnosti a sklamanie z reality komunistického režimu. Osobitnou kapitolou sú emigračné vlny 1945-1949, resp. po auguste 1968. Súčasťou knihy je ďalej vývoj religiózneho povedomia v podmienkach ateistickej ideológie, osudy religióznych dominánt (synagógy, cintorín Chatama Sofera) a perspektívy komunity po roku 1989.

Kolektivní monografie podává dějiny tzv. reálného socialismu prostřednictvím netradičně pojaté historie vybraných metropolí střední Evropy jak státního, tak národního významu (Praha, Varšava, Bratislava, Krakov, malé české město Písek), v komparaci s kapitalistickou Vídní, metropolí Rakouska. Analyzuje vysoce zajímavá dramata měst i jejich lidí, dramata, která se odehrávala pod příkrovem uniformní šedi a řízené unifikace. Budovatelské nadšení, ale i represe nového režimu vůči „nepřátelům“ jsou analyzovány na indikátoru národní a národně městské mytologie, jež vytvořily unikátní směsici s internacionální mytologií. (zdroj FHS UK)

Tato sbírka esejí pojednává o židovské komunitě v rámci České a Slovenské republiky, o vztahu většinové společnosti k židovské menšině a naopak. Autoři se zde zabývají také židovskou identitou a jejími proměnami v kontextu historických událostí. Kniha vznikla ve spolupráci Fakulty humanitních studií Univerzity Karlovy, Židovského muzea v Praze a Ústavem etnologie Slovenské akademie věd v Bratislavě.

Budúci rok v Jeruzaleme… Tieto slová Pesachovej hagady sa každoročne opakujú v židovských domácnostiach pri sederovej večeri, kde si pripomínajú vyslobodenie z otroctva. Budúci rok v Bratislave… Tieto slová sa stali zaklínadlom židovských emigrantov, ktorí opustili Slovensko po 21. auguste 1968. Našli si nové domovy v rôznych krajinách, postavili domy, zasadili stromy a vychovali deti, no časť ich identity zostala spojená s krajinou mladosti. Mnohí z nich sa opakovane vracali do „svojho mesta“, stretávali príbuzných a priateľov, obnovovali spomienky a ochutnávali jedlá, ktoré najlepšie chutia práve tam. Napriek tomu však nenašli atmosféru svojej mladosti, pretože v Bratislave zostala len hŕstka Židov povojnovej generácie, zatiaľ čo väčšina rovesníkov emigrovala. To viedlo k myšlienke Stretnutia mladých členov židovskej komunity pred rokom 1968. Niektorí sa rozhodli naplniť svoje túžby a zorganizovali stretnutie, pričom sa k nim pridávali ďalší dobrovoľníci. Spontánna skupina sa postupne premenila na kolektív so spoločným cieľom. V máji 2005 sa Bratislava stala dejiskom tohto Stretnutia. Kniha rozpráva o jeho prípravách, priebehu a emóciách, ktoré ho sprevádzali, a patrí všetkým, ktorí pomohli zmeniť sen na realitu.

Súčasné formy židovského pohrebu Prvá kapitola sa usiluje v skratke priblížiť nedávnu minulosť a dnešný stav bratislavskej židovskej komunity (a osobitne Židovskej náboženskej obce). Ťažiskom kapitoly je obdobie po oslobodení, najmá však roky 1990-2013. Druhá kapitola si všíma bratislavské židovské cintoríny: jednak ortodoxný a neologický, ktoré sú dodnes v prevádzke, ale aj najslávnejší a najstarší z nich, známy ako Memoriál Chatama Sofera. Osobitý prípad predstavuje masový hrob na cintoríne v Petržalke, kde je pochovaných takmer 500 maďarských židov, ktorých zavraždili 28. marca 1945, teda presne týždeň pred oslobodením Bratislavy. Tretia kapitola je venovaná tradičným formám ukladania pozostatkov do zeme. Nasledujúca časť práce je venovaná fenoménu kremácie, ktorý predstavuje v majoritnej spoločnosti väčšinovú formu pochovávania. V židovskkom prostredí je to nový, v období pred holokaustom prakticky neznámy a z religióznych príčin najmä ortodoxnými židmi dodnes striktne odmietaný prejav.

Osobný sprievodca židovským humorom. Židovský vtip ako faktor identity.

Chatam Sofer (1762 – 1839) patrí medzi najväčšie autority ortodoxného judaizmu. Od jeho smrti uplynuli takmer dve storočia, dodnes je vďaka nemu Pressburg známy v celom židovskom svete. Paradoxne v jeho pôsobisku sa o ňom vie len málo. Kniha mapuje život a dielo tohto významného rabína, ale aj osudy miesta jeho posledného odpočinku. Najstarší zachovaný židovský cintorín v Bratislave bol počas holokaustu a v období komunizmu zničený. Zachovalo sa len 23 hrobov tzv. rabínskeho okrsku. Tie neskôr zakryli betónovým stropom a nad hrobmi vybudovali zastávku električky. Po novembri 1989 Medzinárodný výbor pre záchranu hrobov mudrcov z Pressburgu vyvinul iniciatívu na záchranu tohto významného religiózneho miesta. Odstraňovanie koľajníc a budovanie nového memoriálu sa zmenili na napínavú detektívku vďaka zdanlivo nevinnej podmienke: pri všetkých prácach je nevyhnutné dodržiavať halachu.

Spomienku na holokaust nemožno obmedziť na formálnu sondu do nie tak dávnej minulosti. Pochopenie jeho následkov vyžaduje nielen poznať osudy, počty a mená zavraždených. K následkom je potrebné zaradiť tiež, ako toto historicky relatívne krátke obdobie ovplyvnilo život preživších a ich potomkov. Ako sa zmenila židovská komunita? Koľko židovských tradícií stratilo nositeľov? A ako tieto straty (ne)vníma majoritná spoločnosť? Niekdajšie hrôzy zároveň varujú pred možným opakovaním. Veď pokusy rehabilitovať režim a vedúce osobnosti vojnového slovenského štátu predstavujú aj dnes aktuálny problém slovenskej spoločnosti.