Iveta Zuskinová Knihy

Táto zaujímavá kniha v netradičnej krúžkovej väzbe nás všetkých zavedie do minulosti stravovania na Liptove. Veď už samotný názov knihy napovedá, že nazrieme pod pokrievky našich predkov. Nakukneme, aká bola tradičná ľudová strava - založená najmä na domácich zdrojoch, čiže ľudia jedli to, čo si dopestovali, prípadne dochovali vo svojich domácnostiach. Pred 19. storočím prevládala kašovitá strava zo zrnín a obilnín. Jedálny lístok výrazne obohatili zemiaky, ktorých pestovanie sa na Liptove rozšírilo práve až v 19. storočí. Tiež sa dočítate, aké dôležité miesto v stravovacích návykoch našich predkov zaberala napríklad kapusta, strukoviny a obilniny. Presvedčíte sa, že pôžitok z kávy ako takej si dopriali ľudia až v neskoršom období - dovtedy si ju pripravovali zo žita, ktoré sa pražilo na plechu a pri varení sa do nej pridávala kupovaná Cigória alebo Melta. Napríklad v Štrbe pili muži ráno teplú žitnú kávu s Meltou, do ktorej pridali rozpražené škvarky slaniny.

Ľudová pletená – paličkovaná čipka bola oddávna súčasťou tradičného odevu žien v Liptove. Nosili ju na čepcoch, ktoré ako pokrývka hlavy boli znakom vydatých žien. V regióne bolo niekoľko obcí, v ktorých sa čipkárky venovali pleteniu čipiek a vyhotovovali ich aj pre ženy z iných dedín. Tam, kde sa uchoval tradičný ľudový odev bol jeho súčasťou aj čepiec s čipkou s charakteristickými pletenými vzormi. Pre celý región boli typické mnohopárové husto pletené pevné čipky s rôzne pomenovanými vzormi. Čipkárky plietli čipky na podložke v tvare gule a používali drevené zdobené paličky. Liptovská paličkovaná čipka sa stala inšpiráciou pre viaceré textilné výtvarníčky na Slovensku a v zahraničí, ktoré pôvodnými technikami vytvárajú moderné odevné a interiérové doplnky a textílie. Publikácia je bohato ilustrovaná fotografiami ľudových a moderných čipiek. Úvodné texty ku každej kapitole sú v anglickom jazyku.

Kniha podáva obraz tradičného rodinného života v Liptove v období na prelome 19. a 20. storočia. spojeného s najvýznamnejšími udalosťami v života človeka - narodením, svadbou a smrťou. Okrem opisov týchto rodinných obyčajov je v monografii opísané kalendárne zvykoslovie počas celého ročného cyklu -od jari až do konca zimy. Je to Veľká noc a zvyky roľníkov a pastierov, zvyky letného slnovratu až po predvianočné a vianočné obdobie, novoročie a fašiangy. Monografia ľudovej kultúry Liptov - rodinné a kalendárne obyčaje je pekná, veľkoformátová kniha s množstvom fotografií, plnofarebná, s kvalitnou grafickou úpravou.

Súčasná etnológia a kultúrna antropológia považuje tradičnú kuchyňu spoločenstiev ľudí za jeden z ich najvýznamnejších identifikačných znakov a zasadzuje sa za jej zdokumentovanie a zachovanie pre budúce generácie. S potešením som si preto prečítala túto knihu venovanú Liptovu, ktorá spĺňa tieto kritéria a dopĺňa pestrú mozaiku kulinárskych tradícii Slovenska. Autorka nás v texte sprevádza celou genézou podmienok, ktoré vplývali na charakter stravy ľudí na Liptove. Zaujímavým prvkom knihy sú viaceré historické dokumenty súvisiace so stravovaním na Liptove. Osviežujúce sú pasáže osobnej reflexie autorky, ktorá ukazuje, že záujem o tradičnú kuchyňu Liptova si pestovala už od detstva v rámci svojej rodiny a rozšírila ju ako etnografka aj do profesionálneho bádania. V rámci tejto časti knihy prezentuje aj ňou vyskúšané recepty regionálnych jedál. Prof. PhDr. Rastislava Stoličná, DrSc.

Je to piaty diel monografických publikácií s tematikou ľudovej kultúry regiónu Liptov. Je venovaná problematike ľudového staviteľstva a architektúry. Okrem charakteristiky drevených stavieb sa venuje aj murovaným domom, ktoré sú jedinečným dokumentom majstrovstva liptovských murárov. V knihe je prezentovaný aj spôsob bývania a života veľkých rodín v minulosti. Pozornosť je venovaná aj hospodárskym stavbám a drobnej architektúre, ktoré spolu dotvárali historické prostredie roľníckych a remeselníckych usadlostí. Text -slovenský, úvodné texty všetkých kapitol - jazyk anglický

Mesto Liptovský Hrádok má bohaté dejiny spojené nielen s históriou hradu a jeho panstva. Hrádok bol od roku 1731 komorským mestečkom a sídlom komorského prefekta. Úrad sa venoval rozvoju obchodu so soľou, drevárstvu, piliarstvu a aj baníctvu a hutníctvu. V mestečku žili viaceré významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o jeho rozvoj. Kniha je v slovensko - anglickej jazykovej verzii, bohato ilustrovaná fotografiami, dobovými dokumentmi a kolorovanými kresbami

Reprezentačná monografia ovčiarstva na Slovensku za obdobie viac ako storočie, od poslednej tretiny 19. storočia až do začiatku 21.storočia. Hlavná pozornosť je venovaná profesionálnym ovčiarom - bačom a valachom. Pastieri oviec sa svojimi vedomosťami o spracovaní mlieka výrazne odlišovali od pastierov iných hospodárskych zvierat, čo sa odrážalo v ich spoločenskom postavení a odmeňovaní. Najdôležitejšie postavenie mal bača, patril všeobecne medzi najstarších a najskúsenejších ovčiarov. Musel byť šikovný a čistotný, dôležitú úlohu zohrávalo aj ovládanie výroby dobrého syra a iných výrobkov z mlieka a musel mať aj také vlastnosti ako je statočnosť a čestnosť. Chovatelia oviec si baču vyberali spomedzi viacerých ovčiarov a na znak dohody uzavreli s ním písomnú zmluvu. Viacerí bačovia boli známi aj ako lečitelia, ktorí uzdravovali ľiudí a zvieratá Dlhodobý pobyt v prírode im umožnil spoznať liečivú silu bylín, plodín a drevín. Vedeli určiť a predpovedať počasie podľa východu a západu slnka, podľa hviezd a mesiaca. Mnohí mali výtvarné a hudobné nadanie, vyrezávali pastiersky riad, zhotovovali hudobné nástroje na ktorých vedeli hrať. V publikácii sú predstavé viaceré konkrétne osoby ovčiarov prostredníctvom ich osobných životných príbehov.