Monografia pojednáva o problematike sociálneho štátu a konzumnej spoločnosti. Autor načrtáva hlavné otázky, ktoré sú aktuálne v súčasnom diskurze na pôde sociálnej , politickej a morálnej filozofie ako problém blahobytu, slobody konzumu. Práca reflektuje názory významných sociálnych kritikov či už z prostredia liberalizmu, komunitarizmu, kritickej teórie, ako aj z iných teoretických prúdov reflektujúcich problém globalizácie z filozofického alebo ekonomického hľadiska.
Európsky sociálny model, ktorý občanom desaťročia zabezpečoval dôstojnú životnú úroveň, sociálne práva a rovnováhu v spoločnosti, čelí vážnym rizikám. Tie nesúvisia iba s aktuálnou ekonomickou krízou, ale aj s dlhodobejším procesom globalizácie svetových trhov. Globalizácia sa dnes riadi logikou neoliberalizmu, ktorá povzbudzuje vlády k liberalizácii, deregulácii a privatizácii. Liberálni ekonómovia predstavujú sociálny štát ako prežitok. Existuje však aj alternatívny názor, ktorý upozorňuje na zásadný význam európskeho sociálneho modelu, bez ktorého Európe hrozia obrovské nebezpečenstvá vrátane politickej a sociálnej nestability. Autorský kolektív publikácie tvoria významní ekonómovia, sociológovia, politológovia a filozofi pochádzajúci nielen zo Slovenska, ale aj z Česka, Rakúska či Veľkej Británie.
Kľúčová otázka teda znie: Čo robiť, aby si Európa zachovala svoju sociálnu tvár?
Autor sa vyjadruje k otázkam spravodlivosti, sociálneho štátu, práca je zameraná na paradoxy pokroku, v ucelenej forme podáva hlavné línie problému: od interpretácie globalizácie, cez paradox blahobytu, slobody po paradox konzumu. Možno túto prácu vnímať ako voľné pokračovanie Paradoxov prosperity, v ktorej sa popri problematike sociálneho štátu autor venuje ďalším hlavným líniám sociálnej kritiky, či už ide o moderný individualizmus, modernú demokraciu alebo masmediálnu manipuláciu.
Kniha Che je v slovenskom prostredí doposiaľ najkomplexnejším dielom o slávnom latinskoamerickom revolucionárovi Ernestovi Che Guevarovi, z ktorého sa stal symbol revolúcie a odporu proti americkému imperializmu. Spolu s Fidelom Castrom vybojoval kubánsku revolúciu (1956 – 1959), neskôr viedol partizánske oddiely aj v Afrike (1965) a Bolívii (1966 – 1967(, kde ho za asistencie americkej CIA zavraždili, čím však z neho urobili mučeníka pre ľavičiarov a národno-oslobodzovacie hnutia po celom svete. Stal sa inšpiráciou pre milióny mladých ľudí, pretože obetoval život za svoje ideály. Ľuboš Blaha v knihe opisuje búrlivý priebeh Guevarovho života s dôrazom na jeho politické myslenie. Analyzuje aj jeho dielo, osobitne teóriu foco a víziu nového človeka. Autor interpretuje Che Guevaru ako typického predstaviteľa tzv. romantickej ľavice, ktorú kladie do protikladu k tzv. technokratickej ľavici. Zároveň spochybňuje tézu, že Che Guevara bol predstaviteľom libertariánskej Novej ľavice, naopak, v knihe dokladá, že jeho politické názory patria do klasického marxisticko-leninského prúdu a jeho myšlienky možno impretovať aj ako súčasť širšieho ideového prúdu národnej ľavice.
Autor na podklade súčasných radikálnych sociálno-kritických teórií ponúka interpretáciu modernej spoločnosti, podľa ktorej dnes všetci žijeme v akomsi matrixe: naše sny a ašpirácie, názory a presvedčenia, túžby aj obavy ovládajú masmédiá, reklamné agentúry, vyškolení experti na zábavu, politici, organickí intelektuáli atď. Všetko sa to deje v záujme udržiavania systému, ktorý vyhovuje výlučne jednému percentu najbohatších a najmocnejších Ľudí sveta. Systém držia pokope nielen represívne, ale najmä ideologické aparáty štátu, predovšetkým korporátne masmédiá, ktoré indoktrinujú a ohlupujú ľudí. A ľudia dobrovoľne trpia vlastné ožobračovanie a otročia na iných, ktorí bohatnú z ich práce.
Ako naznačuje už názov, táto kniha je rozpravou o Marxovi, resp. o neomarxime, no zďaleka nielen o ňom. Názov monografie 'Späť k Marxovi?' je skôr provokatívna otázka k dnešnej slovenskej spoločnosti vrátane vedeckej a filozofickej komunity.
300 stranová kniha – ktorú držíte v rukách – obsahuje unikátne a originálne výpovede, spomienky, citáty, štúdie, eseje a komentáre významných osobností spoločenského života (ako sú akademici prof. D. Hajko, prof. M. Muránsky, prof. J. Lysý, prof. J. Leikert, prof. S. Krno, Dr. P. Kerecman, doc. E. Chmelár, doc. L. Hohoš, doc. J. Lomenčík, doc. P. Parenička, spisovatelia, publicisti a redaktori D. Kerný, Š. Haviar, P. Holka, G. Rothmayerová, M. Krno, P. Dinka, R. Michelko, P. Weiss a mnohí ďalší), ako aj raritné a nikdy nezverejnené fotografie z archívov potomkov, priateľov a rodiny dvoch významných osobností slovenskej kultúry, politiky, literatúry, esejistiky a umenia VLADIMÍRA CLEMENTISA a VLADIMÍRA MINÁČA — osobností, ktoré prešli životným peklom, pretože sa obetovali pre ideu spravodlivejšej spoločnosti. Obe osobnosti spájajú okrúhle výročia narodenia, silné národné a sociálne cítenie, brilantná esejistika, inšpirácia štúrovcami, spoločný rodný kraj a napokon aj duch kontinuity národného a sociálneho uvedomenia Slovákov, ktoré preniesli a aktualizovali z 19. do 20. storočia. Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj dodatočne (a špeciálne pre túto knihu) napísaných textov. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak (originálne kresby a maľby špeciálne pre publikáciu vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek), pričom archívne fotografie dodali aj I. Horváth najml., Dr. V. Mináč ml., Š. Haviar a M. Krno. Zostavovateľmi publikácie sú predseda Matice slovenskej, spisovateľ, právnik, esejista a popularizátor (ne)známych osobností Slovenska Dr. Marián Gešper a pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského, podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, hudobník, kulturológ a spisovateľ Dr. Lukáš Perný.
Predkladaná vysokoškolská učebnica oboznamuje s vývojom európskeho sociálneho modelu, ako aj s aktuálnou situáciou v Európskej únii, či už z hľadiska globalizačných výziev, strategických cieľov, inštitucionálneho rozloženia, politickej situácie a politických trendov v oblasti sociálnej politiky EÚ a jej členských štátov. Dôraz kladie predovšetkým na hodnotové vymedzenie európskeho sociálneho modelu, na inštitúciu sociálneho štátu ako takého, na jednotlivé modely sociálneho štátu, ako aj na aktuálne výzvy súvisiace s globálnou ekonomikou.
