Ľuboš Blaha Knihy

Európsky sociálny model, ktorý občanom desaťročia zabezpečoval dôstojnú životnú úroveň, sociálne práva a rovnováhu v spoločnosti, čelí vážnym rizikám. Tie nesúvisia iba s aktuálnou ekonomickou krízou, ale aj s dlhodobejším procesom globalizácie svetových trhov. Globalizácia sa dnes riadi logikou neoliberalizmu, ktorá povzbudzuje vlády k liberalizácii, deregulácii a privatizácii. Liberálni ekonómovia predstavujú sociálny štát ako prežitok. Existuje však aj alternatívny názor, ktorý upozorňuje na zásadný význam európskeho sociálneho modelu, bez ktorého Európe hrozia obrovské nebezpečenstvá vrátane politickej a sociálnej nestability. Autorský kolektív publikácie tvoria významní ekonómovia, sociológovia, politológovia a filozofi pochádzajúci nielen zo Slovenska, ale aj z Česka, Rakúska či Veľkej Británie. Kľúčová otázka teda znie: Čo robiť, aby si Európa zachovala svoju sociálnu tvár?

Kniha prináša podrobné spracovanie politicky a spoločensky polemickej a teda v súčasnosti na Slovensku ojedinelej témy. Autor podrobuje Leninovo dielo politologicko-filozofickej analýze, zhodnocuje príspevok Lenina do politickej filozofie a zamýšľa sa nad aktualizáciou niektorých jeho myšlienok. Pri analýze Leninovho diela a života je autorom široko využívaná západná literatúra, pretože vo východnej Európe je väčšinou akýkoľvek odkaz na marxizmus-leninizmus a jeho stúpencov v lepšom prípade tabuizovaný a v tom horšom vnímaný ako prejav extrémizmu. Edícia, Politické myslenie a socializmus

Kniha Che je v slovenskom prostredí doposiaľ najkomplexnejším dielom o slávnom latinskoamerickom revolucionárovi Ernestovi Che Guevarovi, z ktorého sa stal symbol revolúcie a odporu proti americkému imperializmu. Spolu s Fidelom Castrom vybojoval kubánsku revolúciu (1956 – 1959), neskôr viedol partizánske oddiely aj v Afrike (1965) a Bolívii (1966 – 1967(, kde ho za asistencie americkej CIA zavraždili, čím však z neho urobili mučeníka pre ľavičiarov a národno-oslobodzovacie hnutia po celom svete. Stal sa inšpiráciou pre milióny mladých ľudí, pretože obetoval život za svoje ideály. Ľuboš Blaha v knihe opisuje búrlivý priebeh Guevarovho života s dôrazom na jeho politické myslenie. Analyzuje aj jeho dielo, osobitne teóriu foco a víziu nového človeka. Autor interpretuje Che Guevaru ako typického predstaviteľa tzv. romantickej ľavice, ktorú kladie do protikladu k tzv. technokratickej ľavici. Zároveň spochybňuje tézu, že Che Guevara bol predstaviteľom libertariánskej Novej ľavice, naopak, v knihe dokladá, že jeho politické názory patria do klasického marxisticko-leninského prúdu a jeho myšlienky možno impretovať aj ako súčasť širšieho ideového prúdu národnej ľavice.

Autor na podklade súčasných radikálnych sociálno-kritických teórií ponúka interpretáciu modernej spoločnosti, podľa ktorej dnes všetci žijeme v akomsi matrixe: naše sny a ašpirácie, názory a presvedčenia, túžby aj obavy ovládajú masmédiá, reklamné agentúry, vyškolení experti na zábavu, politici, organickí intelektuáli atď. Všetko sa to deje v záujme udržiavania systému, ktorý vyhovuje výlučne jednému percentu najbohatších a najmocnejších Ľudí sveta. Systém držia pokope nielen represívne, ale najmä ideologické aparáty štátu, predovšetkým korporátne masmédiá, ktoré indoktrinujú a ohlupujú ľudí. A ľudia dobrovoľne trpia vlastné ožobračovanie a otročia na iných, ktorí bohatnú z ich práce.

Ako naznačuje už názov, táto kniha je rozpravou o Marxovi, resp. o neomarxime, no zďaleka nielen o ňom. Názov monografie 'Späť k Marxovi?' je skôr provokatívna otázka k dnešnej slovenskej spoločnosti vrátane vedeckej a filozofickej komunity.

Tento 300 stranový text obsahuje unikátne výpovede, spomienky, citáty, štúdie, eseje a komentáre významných osobností spoločenského života, vrátane akademikov a spisovateľov, ako aj raritné fotografie z archívov rodiny a priateľov dvoch významných osobností slovenskej kultúry, politiky a literatúry — Vladimíra Clementisa a Vladimíra Mináča. Obe osobnosti sa obetovali pre ideu spravodlivejšej spoločnosti a spájajú ich okrúhle výročia narodenia, silné národné a sociálne cítenie, brilantná esejistika a duch kontinuity národného uvedomenia Slovákov. Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj textov špeciálne napísaných pre túto publikáciu. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak, pričom originálne kresby a maľby vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek. Archívne fotografie dodali aj ďalší prispievatelia. Zostavovateľmi sú Dr. Marián Gešper, predseda Matice slovenskej a Dr. Lukáš Perný, pracovník Slovenského literárneho ústavu a kulturológ.

Metastázy globálneho kapitalizmu je kniha dialógov s kritickými intelektuálmi z ľavicového prostredia. Na otázky autora v nej odpovedajú: rešpektovaná francúzska politologička, sociologička, filozofka a aktivistka Susan Georgeová; americký historik a politický ekonóm Jerry Harris; americký politický, sociálny filozof a analytický marxista Rodney G. Peffer; český sociológ, ľavicový publicista, environmentalista a poslanec Európskeho parlamentu Jan Keller; český politický filozof a sociálny vedec Marek Hrubec; slovenský historik, politický a mediálny analytik Eduard Chmelár; politológ, neomarxistický politický filozof a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ľuboš Blaha; a slovenský politológ a teoretik medzinárodných vzťahov Tomáš Profant.

Najlepšie statusy Ľuboša Blahu na sociálnych sieťach lámu rekordy a vyvolávajú rozruch. Jeho príspevky sa vysmievajú liberálnym názorom a korporátne médiá sa ho obávajú. Blaha, radikálny poslanec Národnej rady, je známy svojou popularitou na Facebooku, kde prekonáva aj známe osobnosti. Predstavuje masový prúd, ktorý rezonuje s pocitmi národa a zameriava sa na témy, ktoré zjednocujú ľavicový aj pravicový extrém. Napriek tomu, že je považovaný za bezpečnostnú hrozbu, jeho vplyv na verejnú mienku je nepopierateľný. Ľuboš Blaha, narodený v roku 1979, je filozof a politológ na Ústave politických vied SAV. Od roku 2012 je poslancom a od roku 2018 vedie Stálu delegáciu NR SR v Rade Európy. Je považovaný za najľavicovejšieho politika na Slovensku, hlásiac sa k hodnotám socializmu, národnej suverenity a mieru. Kritizuje USA, EÚ, globalizáciu, liberalizmus a rusofóbiu. Napísal viacero vedeckých kníh, pričom korporátne médiá ho označujú za extrémistu a ruského agenta. Blaha sa nebojí vyjadriť svoje názory a jeho statusy sú známe a diskutované naprieč politickým spektrom.

Monografia je frontálnym útokom na neoliberálny model globálneho kapitalizmu. Blaha ostro kritizuje globalizáciu, ktorá svetu prináša extrémnu nerovnosť, útlak a vojny. Odmieta amerikanizáciu, kritizuje nadvládu nadnárodných korporácií a spochybňuje liberálne ideológie. Ako alternatívu ponúka deglobalizáciu a návrat ku komunitárnym hodnotám klasickej socialistickej ľavice.