Atómy Boha, román o „hrdinstve" a syfilise (D. Okáli), vyšiel po prvýkrát v roku 1928. Dobová kritika odmietla jeho tematickú i ideovú stránku, ako aj osobitosť jazyka a románovej kompozície. Š. Krčméry Atómy Boha označil za „najnihilistickejšie dielo literatúry slovenskej". Vámoš však týmto románom nechcel len šokovať a prekonávať spoločenské a literárne tabu. Jeho ambíciou bolo integrovať poznatky medicíny a filozofie do literatúry, vďaka čomu by sa literatúra mohla podielať na prevýchove ľudstva.
Atómy Boha, román o „hrdinstve" a syfilise (D. Okáli), vyšiel po prvýkrát v roku 1928. Dobová kritika odmietla jeho tematickú i ideovú stránku, ako aj osobitosť jazyka a románovej kompozície. Š. Krčméry Atómy Boha označil za „najnihilistickejšie dielo literatúry slovenskej". Vámoš však týmto románom nechcel len šokovať a prekonávať spoločenské a literárne tabu. Jeho ambíciou bolo integrovať poznatky medicíny a filozofie do literatúry, vďaka čomu by sa literatúra mohla podielať na prevýchove ľudstva.
Rakúsky psychoanalytik Sigmund Freud skúmal v jednej svojej štúdii princíp slasti. Gejza Vámoš sa vo svojej dizertačnej práci na filozofickej fakulte zaoberal iným princípom, princípom krutosti. Vámoš považuje tento princíp za vlastný celej organickej ríši (vrátane človeka) a ako jeho protiváhu vidí princíp lásky.
Román Hrušovianski hriešnici je doposiaľ nepublikovaná a zrejme posledná próza významného medzivojnového autora Gejzu Vámoša (1901 – 1956), ktorý krátko po napísaní diela (1938) emigroval na jar 1939 cez Francúzsko do Číny, neskôr do Brazílie, kde pracoval ako lekár. Román sa odohráva vovidieckom prostredí, sčasti v židovskej komunite, a mapuje život vtedajších stredoškolákov a ďalších dedinčanov, krútiac sa okolo peripetií s dospievaním a láskou. Do príhod sú povpletané aj úvahové filozofické pasáže o ľudskom živote a tiež až naturalisticky otvorené obrazy o strastiach dospievajúcich chlapcov. Konflikt rozbúrených šestnásťročných chalanov s vžitými obmedzeniami z kresťanského a židovského náboženstva vedie mladých hrdinov k hľadaniu riešenia v ideovej rovine. Postavy spoločne s autorom riešenie nachádzajú v mýte o zlatom veku, v ktorom by ľudia žili bez závisti, obmedzení či vojen. Ideovou koncepciou hľadania zlatého veku dokonalosti a šťastia človeka kniha nadväzuje na Vámošov predchádzajúc román Odlomená haluz.
Obsahuje dve novely Editino očko a Jazdeckú legendu a poviedku Jesť. Vámoš v r. 1925 debutoval knižne zbierkou noviel Editino očko. Vyšla ako prvý zväzok novozaloženej Edície mladých slovenských autorov. Zaradil do nej príspevky publikované v časopise Svojeť a Mladé Slovensko. Novely sú výrazom autorovho pesimistického názoru na skutočnosť a skeptického vzťahu k človeku, ale aj naliehavej potreby varovať ho, usmerňovať a prevychovávať. Ako lekár uplatňoval v pohľade na človeka výrazné biologické hľadiská. Skúmal ho cez základné fyziologické funkcie a snažil sa postihnúť určujúce motivácie jeho správania sa a činov. Objavil uňho celý rad negatívnych vlastností, ako je egoizmus, pýcha, krutosť a i. Pesimisticko-skeptický svetonázor neviedol však Vámoša iba k defetizmu: ustavične osciloval medzi rezignáciou a vzburou. Z daného stavu videl iba jediné východisko - lásku k blížnemu. (Encyklopédia slovenských spisovateľov. Obzor : Bratislava, 1984)
Novela Jazdecká legenda je humoristické rozprávanie o zážitkoch štyroch lekárov, ktorí počas vojenskej služby absolvujú polročný jazdecký výcvik. Príbeh je plný sarkastického humoru a neľútostnej satiry vojenských praktík.
Výber Polčlovek a iné prózy prináša prierez knižne i časopisecky vydaných prác slovenského autora medzivojnového obdobia Gejzu Vámoša. Vo svojich poviedkach priniesol do slovenskej literatúry nové témy a postavy, ktoré narúšali predstavu o ideálnosti stvoreného sveta. V románe Atómy Boha (1928) rozvíjal tému spoločenskej a kozmickej revolty. Odkazovanie na antickú filozofiu i monoteistické náboženstvo (judaizmus) súvisí so sporom náboženstva a vedy, v ktorom sa autor – vzdelaním lekár a filozof postavil na pozíciu vedy. Azda najznámejší Vámošov román Odlomená haluz (1934) sa zaoberá židovskou asimiláciou v stredoeurópskom priestore a témou dospievania. Viažu sa naň mimoliterárne súvislosti: okrem súdnej žaloby na autora aj následné diskusie o autonómnosti literatúry a umeleckej slobode (otázka vzťahu medzi realitou a fikciou a právo spisovateľa na vyjadrenie názoru). V románe i v novele Jazdecká legenda (1932) Vámoš využíval karikatúru a realitu groteskne deformoval. Okrem ukážok z týchto knižne publikovaných diel výber obsahuje aj menej známe Vámošove práce z tridsiatych rokov, napríklad úryvky z románu Hrušovianski hriešnici a viaceré časopisecky vydané prózy so sociálnou témou.
