Gejza Vámoš

Narodil sa 22. decembra 1901 v meste Dévabánya (dnes Maďarská republika), kde bol jeho otec železničným úradníkom. Strednú školu vychodil v Nitre, maturoval roku 1919, teda už po vzniku Československej republiky. V tom istom roku odišiel do Prahy študovať medicínu. Štúdiá čiastočne absolvoval aj v Anglicku, kam neskôr dosť pravidelne chodieval, a skončil ich roku 1925. Ako vysokoškolák redigoval literárny časopis Svojeť, v ktorom uverejňoval svoje prozaické práce. Po skončení štúdií pracoval ako lekár krátko v Prahe a potom sa stal kúpeľným lekárom v Piešťanoch. Medzitým sa zapísal ako externý poslucháč na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Za prácu Princíp krutosti získal roku 1932 doktorát filozofie. V Piešťanoch ostal až do jari 1939. Potom odišiel cez Francúzsko do Číny, kde sa v meste Tien-tien venoval lekárskej praxi. Po vojne odišiel z Číny do Brazílie. Ako lekár pôsobil na viacerých miestach, naposledy v Mariae-Minas, kde 18. marca 1956 zomrel. Tvorba: Editino očko (1925), Atómy boha I, II (1928), Jazdecká legenda (1932), Odlomená haluz (1934), Hrušovianski hriešnici (1938), Jarný sladoľad (1935), Pisár notáriušov (1935), Sterilizácia (1935)