Publikácia predstavuje prvú časť denníkových zápiskov Karola Sidora z obdobia jeho pôsobenia v Ríme. Časovo je ohraničená nástupom do funkcie vyslanca v júni 1939 a salzburskými rokovaniamiv júli 1940. V zápiskoch sa venuje dianiu na slovenckom vyslanectve pri Svätej stolici a vzťahov Slovenskej republiky a Svätej stolice , ale aj politickému vývoju na Slovensku v dramatickom období rokov 1939 - 1940.
Publikácia predstavuje druhú časť jeho denníkových zápiskov z obdobia pôsobenia v Ríme. Časovo je ohraničená letom 1940 a koncom roka 1941. Denníky sú unikátnym dokumentom nielen o dianí na slovenskom vyslanectve pri Svätej stolici a vzťahov Slovenskej republiky a Svätej stolice, ale aj o politickom diani na Slovensku v dramatickom období rokov 1940-1941.
Memoáre vyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici v rokoch 1939 – 1945 približujú jeden úsek slovenskej diplomatickej histórie a osvetľujú mnohé dobové udalosti a súvislosti. Ide o prácu vysokej historickej ceny, ktorej čas nijako neubral, ale skôr pridal na hodnote. Osobitne, ak je ich vydanie obohatené o štúdie popredných súčasných historikov k danej problematike a rozsiahlu dokumentografickú prílohu. Kniha má tak predpoklady osloviť odborníkov špecializujúcich sa na danú problematiku, ale aj širšiu verejnosť, keďže je napísaná čítavým žurnalistickopopisným spôsobom, v ktorom bol autor vynikajúcim majstrom.
Predkladané dielo je iniciatívou, na ktorej už desiatky rokov pracoval vynikajúci slovenský historik Doc. Ing. František Vnuk. Chcel tak sprístupniť záujemcom jediný primerane obsiahly životopis Andreja Hlinku z pera a umu jeho súčasníka a jedného z jeho najbližších spolupracovníkov, redaktora, poslanca, podpredsedu česko-slovenskej vlády, krátkodobého predsedu vlády a prvého vyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici Karola Sidora, ktorý pokrýval jeho životné obdobie od roku 1864 až po rok 1926 a vyšiel v roku 1934. Nie je to teda nová životopisná štúdia. Editor rozhodol publikovať túto knihu ako historický dokument v nezmenenej jazykovej i obsahovej forme ako faksimile pôvodného vydania. Ale aby čitateľ dostal ucelený životopisný profil Andreja Hlinku, František Vnuk doplnil Sidorov text svojím spracovaním chýbajúceho obdobia 1926 – 1938. Podarilo sa mu celkom úspešne napodobniť spisovateľský štýl Karola Sidora, takže doplnené dielo z literárneho hľadiska si zachováva takmer nenarušenú kontinuitu.
Pamäti Karola Sidora, ktoré diktoval svojej asistentke Irene Jablonkovej boli dokončené 23. marca 1939 a následne vydané. Opisuje v nich zákulisné prípravy Tuku, Macha a Farkaša na osamostatnenie Slovenska, pričom Sidorove poznámky sú ponechané bez korektúry.
Denníky z rokov 1930-1939 predstavujú unikátny pohľad reprezentanta nastupujúcej mladej laickej generácie v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane nielen na vývoj v samotnej strane, ale sú aj významným dokumentom o završení dvadsaťročného zápasu za autonómiu Slovenska a o prvých mesiacoch existencie samostatného Slovenského štátu.
Tretia, doteraz nepublikovaná časť denníkov slovenského novinára a politika Karola Sidora pochádza z obdobia jeho pôsobenia v Ríme, opisuje dianie na slovenskom veľvyslanectve pri Svätej stolici a vzťahov pomníchovskej Slovenskej republiky a Svätej stolice, ale aj politický vývoj na Slovensku a v okolitých krajinách v dramatickom období druhej svetovej vojny. Odborne edované, vybavené poznámkami a hodnotiacou štúdiou, predstavujú unikátny, cenný prameň, ktorý nemôže obísť žiadny historik, zaujímajúci sa o slovenské dejiny v rokoch 1918 – 1945.