Pavel Černák
MUDr. Pavel Černák, PhD. je psychiatr a psychoterapeut, který během své 30-leté praxe prošel všechny psychiatrie na Slovensku a léčil stovky lidí s duševními problémy. Je ředitelem Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku. --- Narodil som sa v Bratislave, kde som strávil aj detstvo. Mama vyučovala súkromne hru na klavír a ja som mal možnosť absorbovať tie čarovné zvuky a tóny... Ako dieťa som bol na jednej strane hĺbavý a trochu introvertný, ale priťahovali ma silno aj tie najväčšie huncútstva, často na hranici bezpečnosti. Tieto dve polarity ma sprevádzajú dodnes. Na jednej strane mám rád určitý systém a prenikanie do podstaty veci, vážne sa zamýšľam nad vážnymi témami (nielen lokálnymi, ale aj celosvetovými), na druhej strane mám rád riziko a dobrodružstvo, hoc aj s neistým výsledkom. Otec bol právnik, polyhistor, nesmierne šikovný a múdry človek. Sám túžil byť lekárom, no vzhľadom na vtedajšiu dobu a skromné pomery, z ktorých pochádzal, rozhodol sa pre právo. Počas detstva a dospievania som žil klasickou hudbou – bol to môj veľmi intenzívny intímny svet, do ktorého vedel a mohol nahliadnuť len málokto. Keď som bol napríklad chorý, púšťal som si staré vinylové platne, doslova som hltal skladby, a keďže mám celkom dobrú hudobnú pamäť, nemal som potom problém zahrať ich na klavíri. Chodil som na klavír aj husle, neskôr ma učila prof. Silvia Macudzinská a všetci na mňa veľmi apelovali, aby som sa dal na profesionálnu hudobnú dráhu. Keď prišlo na lámanie chleba, po maturite na gymnáziu, prihlásil som sa na VŠMU aj na medicínu. Cítil som akosi otcovo posolstvo, že za každej situácie zostane lekár lekárom a politické systémy nemajú na medicínu až taký veľký dosah. Toto som si teda osvojil, nie však ako svoju potrebu, ale vyslovene ako podvedomú túžbu vyhovieť otcovi. Po prijímačkách na vysoké školy som mal najkrajšie, ale aj najťažšie prázdniny v živote. Prijali ma na hudobnú teóriu – mal som v pláne venovať sa dirigovaniu. Dodnes to totiž považujem za vrchol v hudobnom umení. Prijali ma aj na medicínu. Od začiatku som však mal predstavu, že ak si zvolím túto cestu, tak nejakým spôsobom skĺbim s prácou aj hudbu... a naplnenie tejto idey ponúkala v rámci psychiatrie muzikoterapia. Padlo rozhodnutie – medicína a moja budúcnosť od toho momentu bola jasná. Dnes to vôbec neľutujem, pretože psychiatria mi dala veľmi veľa. Naučila ma spoznať to najtajomnejšie čo človek má – psychiku. Naučila ma tolerovať ľudskú bytosť ako takú a vnímať ju aj v jej hraničných intenciách, v jej jedinečnosti. To ma priviedlo k väčšej tolerancii a pokore pred fenoménom ľudského bytia. A hudba? Tá mi zostala ako skvelý koníček dodnes. Mám dva svoje vysnívané svety, zostali obidve lásky.
VZDELANIE • 1970 Stredná všeobecnovzdelávacia škola v Bratislave • 1970 – 1976 Lekárska fakulta UK Bratislava – všeobecné lekárstvo (MUDr.) • 1980 Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov, atestácia I. stupňa z odboru psychiatria • 1989 Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov, atestácia II. stupňa z odboru psychiatria • 1994 Škola zdrav. manažérov – Kurz vyššieho zdrav. manažmentu • 2000 European Ass. Psychotherapy – Certificate of Psychotherapy (EAP) • 2003 Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU v Trnave (PhD.) • 2003 Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU v Trnave (h.doc.)
PRAX • 1976 – 1991 Psychiatrická liečebňa Pezinok, psychiater • 1991 Psychosomaticko-psychoterapeutické oddelelenie PLP, Pezinok, primár • 1992 – 2004 Psychiatrická nemocnica Ph.Pinela, Pezinok, riaditeľ • od r. 2004 Psychosomatická klinika FZaSP TU v Trnave, prednosta • od r. 2006 Psychiatrickej nemocnice Ph. Pinela, Pezinok, riaditeľ
PEDAGOCICKÁ PRAX • Fakulta zdravotníckych špecializačných štúdií SZU v Bratislave • Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií SZU v Bratislave