Marta Dobrotková Knihy

Tým historiček a historiků z různých vzdělávacích a vědeckých institucí Čech, Moravy a Slovenska pod vedením editorek Marie Bahenské a Jany Malínské připravil odbornou publikaci rozšiřující a prohlubující dosavadní poznání problematiky sociálních, kulturních a politických aktivit českého, německého a slovenského ženského hnutí v Rakousko-Uhersku, v Československé republice a ve Spojených státech amerických. Publikace má interdisciplinární charakter. Základními metodologickými východisky jsou tradiční analyticko-syntetické postupy historické a literární vědy, s přihlédnutím k novějším metodám, užívaným pro výzkum dějin žen a problematiku genderové analýzy.

Spracovanie tejto témy, ktorá v západnej historiografii ráta už desiatky titulov, doposiaľ na Slovensku chýbalo. "Ženské dejiny" alebo dejiny ženy" sú však relatívne novou témou výskumu a len počas práce s konkrétnymi historickými dokumentmi ukázalo, že je to problematika mimoriadne zložitá. Je nepopierateľné, že život žien v uplynulých storočiach skrýva ešte veľa tajomstiev a mnoho nepopísaných stránok.

Kolektívna monografia otvára množstvo tém o katastrofách a nešťastiach v mestách.

Publikácia Ženy bez trónu vznikla za účelom zviditeľniť ženské osobnosti, ktoré nemali takú moc ako muži, a napriek tomu dokázali zanechať viditeľnú stopu v dejinách. V porovnaní s mužmi len málo žien disponovalo možnosťami zasahovať do verejnej politiky a realizovať v nej svoje predstavy. Medzi také spravidla patrili iba ženy na tróne, panovníčky a vysoko postavené šľachtičné. Prvá publikácia neziskovej organizácie Centrum pre religionistiku a historické štúdiá (CEREHIS) sa venuje ženám, ktoré tieto privilégia nemali. Vedecké štúdie jedenástich odborníkov sú zamerané na vybrané ženské historické osobnosti a ich prínos pre spoločnosť a kultúru.

Zborník z vedeckej konferencie k 620. výročiu udelenia výsad pre žilinských Slovákov, Žilina, 7. mája 2001. Zborník obsahuje súhrn prednášok z menovanej konferencie, ktorá bola zameraná na pripomenutie si najdôležitejších udalostí týkajúcich sa histórie mesta.

Autonómia – samospráva Slovenska patrí ku kľúčovým pojmom moderných slovenských dejín. Jej predpokladom bola existencia slovenského národa s vlastnými dejinami a kultúrou a vlastné ním obývané územie. Z toho sa odvodzovalo právo na samosprávu slovenského územia. Úsilie o autonómiu Slovenska sa zrodilo ešte v historických a spoločenských podmienkach Uhorska a pokračovalo v období prvej Československej republiky. Odzrkadľuje cestu od Žiadostí slovenského národa cez Memorandum národa slovenského, Memorandum Slovenskej ligy v Amerike, Clevelandskú a Pittsburskú dohodu, návrhy na autonómiu Slovenska z dielne Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Slovenskej národnej strany až k vyhláseniu autonómie Slovenska v roku 1938.

Publikácia je určená pre slovenskú verejnosť ako základná informácia o najdôležitejšom dokumente slovenských dejín a česko-slovenských vzťahov 20. storočia. Vydaním tejto knihy si pripomíname 100. výročie podpísania Česko-slovenskej dohody (31. mája 1918), známej viac ako Pittsburská dohoda, ktorú podpísali zástupcovia amerických Slovákov a amerických Čechov spolu s Tomášom G. Masarykom, predsedom exilovej Československej národnej rady. Dohoda predpokladala vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov a zároveň Slovákom garantovala štátoprávnu autonómiu na území Slovenska.

Jedným z ťažiskových podujatí organizovaných pri 140. výročí Memoranda národa slovenského bola vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou. Začlenila sa do radu vedeckých a kultúrno-spoločenských podujatí, tradične organizovaných Maticou slovenskou. Veď zápas za národnú svojbytnosť, suverenitu a štátnu samostatnosť sa tiahne ako zlatá niť slovenskými dejinami od pamätného roku meruôsmeho. Aj keď to nebola cesta priamočiara, ideu slovenskej štátnej samostatnosti sa nepodarilo udusiť ani Budapešti, ani Prahe.