Komiksový román o muži mnoha tváří. Která z nich je ta pravá? Všechny, nebo žádná? Muž velkých gest a malicherných slabostí. Zábavný, společenský, osamělý, ambiciózní, nepochopený. Kariérista, svůdce, fanfarón i Don Quijote. Příběh o maskách, které nosíme, a o (ne)možnosti jeden druhého skutečně poznat.
Milan Rastislav Štefánik (1880–1919) byl politik, generál, astronom, vědec, světoobčan a především dobrodruh. Možná nejoriginálnější osobnost moderních československých dějin. Několik let po Štefánikově předčasné smrti se po jeho stopách vydává sochař Bohumil Kafka. Pátrá po tom, kým Štefánik doopravdy byl v očích své rodiny, přátel, kolegů i milenek. Jenže každé setkání narušuje zažitý obraz této osobnosti, kterou by měl Kafka v monumentálním pomníku zvěčnit.
Hlavnému hrdinovi (volajme ho Fišer) zo dňa na deň zhorí duša a teraz musí
skúsiť žiť bez nej. Absurdno-realistický román o tom, ako sa z človeka, ktorý
dozrieva, vytráca bližšie nedefinovateľná energia, je rozprávaný cynickým
rozprávačom, ktorý neberie vážne skoro nič a najmenej seba samého. Ukážky:
Poznáte to? V noci sa zobudíte a cítite, že niečo horí. „Preboha, horí dom!“
je vaša prvá myšlienka. Lenže všade navôkol je (obvyklé) ticho a (obvyklá)
tma. A potom to príde: je noc, temná noc, noc, aká býva len raz za storočie,
noc, ktorú zažijete len raz za život. Temno stŕpne noc znocnie o odtieň hlbšie
a vy si pomyslíte poviete si ste o tom presvedčení: „To horí moja duša!“
Vypijete asi liter vody, no nepomáha to. Zjete penu na holenie a stále nič.
Zadržíte dych na hodinu a pol. Bez účinku… Dnes sa už také veci nevyrábajú.
Dnes už nie. Keby som si chcel kúpiť obyčajné zrkadlo, aby som sa do neho
pozeral, či nemám na tvári vyrážku alebo či som súci do boja, išiel by som do
jedného z tridsiatich piatich obchodov s nábytkom a zrkadlami a vybral by som
si také, v ktorom sa najlepšie odrážam. Ale keď chcem zrkadlo, do ktorého keď
sa pozriem, neuvidím seba, ale uvidím históriu ľudstva, nevšímam si vyrážku na
čele, ale precíznu prácu rezbára, ktorý zhotovil rám, musím zájsť do obchodu,
ktorý existuje iba pár minút vznikne tesne predtým, než do neho vstúpite, a
zanikne v momente, ako s kúpeným predmetom zahnete za prvý roh. Reklamácia nie
je možná, záručný list je vaše vlastné svedomie. Ak by mal pondelok nejakú
chuť, chutil by ako kebab. Pravidelne raz do mesiaca si zakážem fastfood a
poviem si, že už nikdy to nevložím do úst. No kam inam by som to potom dával?
Je ho na svete tak veľa, predsa to musí niekto zjesť. Keby sme ten fastfood
tak hromadne a často nekonzumovali, načisto by nás pohltil. Domov je tak
ďaleko. A každým ďalším krokom je ďalej a ďalej. Vlastne by som sa tam ani
nemal snažiť dôjsť. Mal by som si sadnúť rovno tuto, na lavičku, a počkať do
rána. Zajtra možno príde štvrtok aj keď v mojom prípade si ani týmto nemôžem
byť istý a všetko sa vyrieši. Vo štvrtok sa vždy všetko vyrieši. Kráčam po
ulici major, vietor mám na hlave, dýcham smotanu z lámp, tak už to je, keď je
sobotná noc a nič z ľudí ide von. Iba niekoľko krokov som sám, lebo potom sa
stane niečo, čo sa akosi nezhoduje s mojou teóriou, že všetci sú
predpokladateľní a Ilona je jedna z nich. „Fišer?“ začujem jej hlas za mojím
chrbtom. Otočím sa a čakám bodnú ranu do brucha nejakou inou šalátovou
vidličkou. No Ilona lebo je to ona, komu patrí hlas, čo ma oslovil nedrží
bodnú zbraň ani žiadnu inú. Sama je zbraň. Stojí tam a pozerá na mňa divými
očami.
Výsledky aktuálneho ročníka súťaže sú pre mňa osobne dobrou správou, pretože sme mali možnosť čítať sebavedomých zástupcov veľmi odlišných poetík. Nedá sa určiť jeden dominujúci prúd. Kvalitných reprezentantov si našla poézia civilná, konceptuálna, experimentálna, imaginatívna, čítali sme básne v tom najlepšom smere angažované, milostnú a prírodnú lyriku aj rôzne kombinácie vyššie spomenutého. Bez toho aby sme sa o tom v porote vopred dohodli, v spoločnej zhode sme hľadali naprieč kategóriami, nemali sme potrebu jeden smer vyzdvihnúť na úkor ostatných. Šlo nám jedine o silu výrazu a osobitosť básnického videnia. Verím, že výsledok náš zámer potvrdil.
Uverejnené básne vybrala odborná porota v zložení Jitka N. Srbová (predsedníčka), Mila Haugová, Eva Tomkuliaková a Adam Borzič.
V novej básnickej knihe Michala Baláža Mínus telo prichádza autor s pestrou
prehliadkou textov, v ktorých s presnosťou a dôvtipom vnímavého pozorovateľa
sleduje nielen procesy vnútorné, ale aj dianie a neduhy sveta okolo nás. Baláž
je všestranne nadaný autor - známy je ako básnik, dramatik, dramaturg či
režisér, v roku 2018 sa stal laureátom prestížnej literárnej súťaže Básne
SK/CZ. Túto všestrannosť možno badať i v jeho básnických textoch; tie môžeme
čítať ako glosy, ktoré nás na jednej strane pobavia, na strane druhej však aj
scitlivujú voči spoločenským javom, s akými sa denne stretávame. Mínus telo je
zároveň zbierkou básní, oplývajúcich trefným vtipom - v súčasnej slovenskej
poézii stále vzácnym elementom.
Debutová básnická zbierka filmového a televízneho scenáristu a režiséra Michala Baláža Ø je súbor básní, ktoré vznikali počas jeho polročného pobytu v Nórsku, kde si formou poézie pod vplyvom rozličných vonkajších a vnútorných vplyvov (polárna noc, nehostinné počasie, majestátna príroda, tvorivý blok v písaní celovečerného scenára, samota a odlúčenie, život takmer mimo civilizácie) písal istý druh „emočného denníka“, „arteterapie“. Základným kameňom rukopisu sú teda vybrané básne z tohto obdobia, doplnené o básne, ktoré vznikali v mesiacoch po návrate a tematicky s nimi súvisia. Hlavnými témami sú univerzálna osamelosť ľudského jedinca, nepatrnosť človeka v porovnaní s vecami, ktoré ho presahujú – človek vs. vesmír, konečnosť vs. nekonečnosť, smrteľnosť vs. nesmrteľnosť, samota vz. vzťah... Dôležitou sprievodnou témou je úsilie o kritický pohľad na konzumný spôsob života s povrchnými vzťahmi a nejasnými, často deformovanými hodnotami. Básne sú rozdelené do štyroch kapitol, symbolizujúcich štyri stupne a druhy samoty: ja vo svete, svet vo mne, ja v tebe, ty vo mne. Názov zbierky má dvojaký význam: jednak je to písmeno nórskej abecedy a tiež grafický symbol či značka – kruh preškrtnutý čiarou. Kruh ako nekonečno, cyklus, diera, slučka, prázdno, nula, otvor a „prečiarknutie“ ako negácia, predelenie, rozpolenie/rozpoltenie...
