Pavol Jakubčin Knihy

Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 30. septembra až 2. októbra 2009 v Bratislave, prináša príspevky 41 odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Ruska, Poľska, Nemecka, Bulharska, Ukrajiny, Slovinska, Talianska, Maďarska a Francúzska. Zborník poskytuje zaujímavý a široký pohľad na politiku komunistických štátov voči cirkvám a náboženstvu vo všeobecnosti, ale informuje aj o špecifikách vývoja v jednotlivých krajinách. Príspevky sú rozdelené do kapitol: Bezpečnostné zložky štátu vo vzťahu k cirkvám, Totalitný režim vo vzťahu k reholiam a náboženským spoločnostiam, Legislatíva upravujúca vzťahy cirkví a štátu, Prostriedky a metódy proticirkevnej politiky komunistických štátov, Inštitúcie štátneho dozoru, Médiá a komunistická proticirkevná politika a Kolaborácia cirkví s komunistickým režimom. Príspevky sú publikované v slovenskom, českom a anglickom jazyku.

Podtitul: Štúdie, spomienky a svedectváPublikácia prináša najnovšie poznatky o najvýznamnejšej protirežimnej manifestácii z obdobia normalizácie. Sviečková manifestácia 25. marca 1988 dala na Slovensku do pohybu udalosti, ktoré vyústili v novembri 1989 do pádu komunistického režimu.Súčasťou publikácie sú popri štúdiách aj spomienky aktérov historických udalostí, ktorí sa podieľali na jej organizovaní, ako aj účastníkov priamo na námestí.

Zborník obsahuje príspevky z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorú v dňoch 5. až 6. mája 2010 zorganizoval Ústav pamäti národa pri príležitosti 60. výročia Akcií K a R – násilných zásahov voči reholiam v Československu. Na konferencii sa aktívne zúčastnili dve desiatky odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Talianska. V publikovaných príspevkoch sa ich autori pokúšajú objasniť príčiny brachiálnych opatrení totalitného komunistického režimu voči rehoľným spoločenstvám, približujú priebeh a okolnosti jednotlivých zásahov a poukazujú na úlohu, ktorú pri nich zohrali niektoré štátne orgány a inštitúcie. Taktiež sa venujú organizácii života a pôsobeniu rehoľníkov a rehoľníčok v podmienkach permanentného prenasledovania a šikanovania zo strany štátnej moci, pôsobeniu rehoľníkov a rehoľníčok v nútenom exile, ale aj osudom kláštorných budov, ktoré sa v rukách nových užívateľov dostali nezriedka do dezolátneho stavu. Pozornosť je venovaná aj širším okolnostiam postavenia reholí v súvislosti s tzv. Ostpolitk Svätej stolice a osudom reholí v okolitých štátoch Východného bloku.

Monografia sa zaoberá snahou komunistickej štátnej moci využiť katolícku cirkev na Slovensku prostredníctvom kňazov v rokoch 1948–1968. Analyzuje ciele, ktoré štátna moc sledovala, a metódy, ktoré používala. Hlavným cieľom bolo primäť kňazov, aby propagovali komunistické idey medzi katolíckym obyvateľstvom a navonok podporovali budovanie „novej socialistickej spoločnosti“. Skrytým cieľom bolo zapojiť kňazov do boja proti náboženstvu a cirkvi. Práca sa sústreďuje na tri tematické okruhy: pokusy o vytvorenie jednotnej kňazskej organizácie, usmerňovanie kňazov prostredníctvom štátnych úradníkov a činnosť Štátnej bezpečnosti, ktorá sa snažila získať kňazov na tajnú spoluprácu proti biskupom, kňazom a aktívnym laikom. Inštrumentalizácia katolíckej cirkvi nebola len špecifikom komunistov; podobné snahy sa objavili aj v iných ideologických smeroch. Avšak totalitný charakter komunizmu umožnil rozvinúť tieto snahy do rozmerov, ktoré nemali obdobu v danom geopolitickom priestore.

Komunistická štátna moc v Československu prijala najmä po roku 1948 sériu opatrení, ktoré okliešťovali činnosť cirkví a podrobovali ich úplnej kontrole štátnych orgánov. Následné prenasledovanie kňazov i veriacich vyvolalo reakciu v podobne postupného formovania tzv. skrytej cirkvi. Tá zabezpečovala pôsobenie najmä v tých oblastiach duchovného života, v ktorých bola oficiálna cirkev silne obmedzovaná alebo kontrolovaná. V súčasnosti sú v spoločnosti i v historiografii známe mnohé skutočnosti z existencie a pôsobenia skrytej cirkvi na Slovensku. Týka sa to najmä tajných biskupských svätení v 50. rokoch či pôsobenia niektorých aktívnych laikov združených najmä okolo osobnosti Jána Chryzostoma Korca. Mnohé ďalšie skutočnosti dotýkajúce sa skrytého pôsobenia cirkví na Slovensku však zostávajú neznáme, alebo je o nich len málo informácií a to aj napriek ich zásadnému významu v živote súdobej spoločnosti a osobitne pri formovaní odporu proti komunistickému režimu. Z týchto dôvodov organizoval Ústav pamäti národa v novembri 2015 medzinárodnú vedeckú konferenciu, ktorej cieľom bolo prezentovať najnovšie poznatky o aktivitách skrytej cirkvi, ako aj priblížiť široké spektrum menej známych alebo úplne neznámych neverejných aktivít všetkých cirkví pôsobiacich na Slovensku v druhej polovici 20. storočia.

Monografia približuje základné fakty o dejinách Kláštora Panny Márie v Spišskom Štiavniku, ktorý bol prvým kláštorom rehole cistercitov na území dnešného Slovenska. V práci sú zmapované okolnosti vzniku kláštora v prvej tretine 13. storočia, pričom je pozornosť venovaná aj osobnosti možného zakladateľa kláštora. Na základe listín a publikovaných odborných prác autor zachytáva kľúčové okamihy jestvovania kláštora až do prvej tretiny 16. storočia, kedy spišskoštiavnický kláštor zanikol. Autor sa v práci taktiež venuje aktivitám kláštora v oblasti zaľudňovania okolitého územia a zakladania nových osád, pokúša sa určiť jeho majetkové zázemie a poukazuje na niekoľko aspektov fungovania kláštora v rámci celej rehole cistercitov.