Quentin Tarantino
27. březen 1963
Tento filmař je známý svým jedinečným stylem, který zahrnuje nelineární vyprávění a stylizované násilí. Jeho práce často zkoumá témata vykoupení a osudu, přičemž si buduje kultovní status mezi diváky. Filmový tvůrce má dar vytvářet nezapomenutelné postavy a dialogy, které rezonují dlouho po zhlédnutí filmu. Jeho vliv na moderní kinematografii je nepopiratelný, což z něj činí klíčovou postavu v oblasti filmového umění.
Režisér, scenárista, herec, ale v prvom rade obrovský filmový maniak. Možno to je práve to čo z neho robí ojedinelého popkultúrneho tvorcu, ale aj ojedinelého človeka. Quentin Tarantino sa narodil 27. marca roku 1963 mladučkej ešte len 16 ročnej Connie Tarantinovej, ktorú krátko na to opustil Quentinov otec. Jeho detstvo bolo veľmi svojské. Najviac času trávil u svojej starej mamy, kde v kuse pozeral televíziu a to určite poznamenalo jeho neskorší vývoj. Veď u svojej starej mamy pozeral starý samurajský seriál Shadow Warriors, ktorý si neskôr vybral za vzor pre svoj opus Kill Bill. Ale nepredbiehajme. Quentinov netradičný vývoj spozorovala jeho matka vo chvíli, keď mladý Tarantino odmietal jesť hocičo iné okrem Hot-Dogov alebo hamburgerov. Bezradná Connie preto musela všetky jedlá nazývať týmito menami, aby Quentin niečo zjedol. Pekné začiatky pre popkultúrneho tvorcu. No prenesme sa do blízkej minulosti.
Po vyhodení zo školy pracoval Quentin ako vyhadzovač v pornokine. Odtiaľ zakrátko odišiel a práca ho poznamenala natoľko, že vo väčšine jeho filmov sa neobjavuje žiaden normálny sex. Potom začal pracovať vo videopožičovni VideoArchives, kde získal aj svoju prezývku "magor z videopožičovne". Táto práca mu dovoľovala zhliadnuť akýkoľvek film - či už kvalitné snímky alebo braky s označením B a horšie. Tu sa zoznámil s Rogerom Avarym, s ktorým začal písať scenáre.
Tarantino sa prihlásil na kurzy herectva a aby dostával aspoň nejaké role, bol nútený klamať. Napríklad že hral jedného z motorkárov v Romerovom "Úsvite mŕtvych". Ako písali s Rogerom Avarym scenáre, chceli si ich aj skutočne zrealizovať. No žiadne štúdio nebolo Quentinovym dosť čudným scenárom otvorené. Tak sa nakoniec rozhodli nakrútiť film sami. Volal sa "My best friend's birthday" a točili ho niečo cez 3 roky. To sa odrazilo aj na kvalite snímku - postavám sa doslova zo záberu do záberu mení dĺžka vlasov. Čerešničkou na torte je, že štúdio, v ktorom Quentin strihal svoj film zachvátil požiar a drvivá väčšina materiálu ľahla popolom.
No Quentina tento neúspech neodradil a ďalej písal scenáre. Využil niektoré myšlienky práve z "My best friend birthday" a napísal scenár ku krvavej road-movie s názvom "Pravdivá romanca". Štúdiá sa zachovali opäť rovnako, teda zamietavo, a tak bol Tarantino nútený scenár predať. To isté postihlo aj scenár k filmu "Takí normálni zabijaci", ktorý Quentin radšej predávať nemal, keďže výsledkom dopadol tak, že sa radšej od neho dištancoval a v titulkoch je uvedený len ako autor námetu.
"Pravdivá Romanca" mala celkom dobrý úspech a tak sa Quentin rozhodol, že svoj najbližší scenár nepredá, ale že ho stoj čo stoj nakrúti. Začal písať scenár k filmu "Gauneri". Ten sa veľmi zapáčil hercovi Harveymu Kietelovi, ktorý ho presadil pred štúdiami a sám ho finančne podporil. Namiesto čiernobielej gangsterky s hŕstkou priateľov začal Tarantino nakrúcať film farebný, s pravou technikou a so skutočnými hercami. Film s nebývalou mierou násilia a vulgárnych slov zožal na festivale Sundance pekný divácky ohlas, aj keď ho kritika zotrela s tým že ide len o úbohú vykrádačku hong-kongského akčného filmu "City on Fire". Áno, bola to pravda, ale práve v citovaní a miernom parodovaní cudzích snímkov sa Tarantino našiel a práve to z neho robí jedného z najpopulárnejších popkultúrnych tvorcov.
Z Quentina sa razom stala mediálne známa osobnosť. Vyriešil to svojsky. Jednoducho zmizol. Uchýlil sa niekde v Amsterdame, kde písal scenár k filmu ktorý z neho neskôr spravil celosvetovo známu celebritu. Scenár k opusu "Pulp Fiction - historky z podsvetia". Film plný geniálnych dialógov brutálne comicsového násilia, perfektnej hudby a citácií rôznych známych či neznámych filmov, získal cenu v Cannes za najlepší film a zožal aj obrovský divácky úspech. Dokonca sa mu v ziskoch podarilo prekročiť bájnu hranicu 100 miliónov dolárov. Kvalitu filmu ocenili aj samotný Akademici, ktorí mu udelili Oscara v kategórii najlepší scenár.
Teraz bol už Quentin za vodou a mohol si plniť svoje sny. Jedným z nich bol aj príbeh o starnúcej černošskej letuške, ktorá pašuje peniaze pre mafiu. Je to príbeh s pera Elmora Leonarda, Tarantinovho najobľúbenejšieho spisovateľa. Film bol fanúšikmi prijatý rozpačito, lebo každý čakal ďalšie Pulp Fiction a nič také sa nekonalo. Bol to pomaly rozprávaný príbeh, v ktorom síce nechýbali povestné Tarantinove dialógy, ale miera násilia a vulgárnych slov značne poklesla. Quentin sa k relatívnemu neúspechu filmu odmietal vyjadrovať a stiahol sa do súkromia.
Napokon dlho nič nenatočil (ak nerátame krátku poviedku z filmu "Štyri izby"), až sa nakoniec vrátil v roku 2003 s akčným kung-fu filmom "Kill Bill". Snímka bola z neznámych príčin rozdelená na dve časti a hlavnú úlohu si v nej strihla Quentinova múza Uma Thurman. Volume 1 bol efektný film plný hektolitrov krvy, Volume 2 bol plný tarantinovských dialógov a čierneho humoru. Film zožal veľmi slušný úspech.