Tomáš Janura Knihy

Región Oravy, rozkladajúci sa na území troch slovenských okresov, ktorého časť dnes patrí Poľsku, dlhé stáročia tvoril jeden teritoriálny samosprávny celok - Oravskú stolicu. V jej obvode môžeme nájsť viaceré prírodné a kultúrne pamiatky, ktoré tejto časti územia Slovenska dodávajú nezameniteľný ráz. Z dedičstva po predošlých generáciách sa do centra pozornosti domácich i zahraničných návštevníkov dostáva predovšetkým Oravský hrad, majestátne sa týčiaci nad riekou Oravou už niekoľko storočí. V poslednej dobe sa zaslúženému záujmu teší drevený artikulárny kostol v Leštinách, zapísaný do zoznamu UNESCO. Väčšina kaštieľov a kúrii v jednotlivých dedinách, azda okrem meškovskej kúrie v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, zostáva v tichom zabudnutí. Dôležitou úlohou monografie je obnoviť povedomie o kaštieľoch a kúriách ako trvalej viditeľnej súčasti historického vývoja regiónu, ktorý sa neodohrával len na Oravskom hrade. Každodenné životné strasti i radosti ovplyvnené celouhorským dianím zažívali aj šľachtici rôznej majetkovej úrovne vo svojich domovoch roztrúsených po dedinách, predovšetkým v dolnej časti Oravy. Všetky murované či drevené sídla zachované do súčasnej doby preto treba chápať nielen ako architektonickú pamiatku, ale aj ako živý pamätník histórie. Sú tak jedinečným obrazom období, ktoré poznačili túto oblasť.

Publikácia historika Tomáša Januru sa zameriava na význam a dejiny Liptova prostredníctvom profánnych architektonických pamiatok. Je prvou svojho druhu na Slovensku a jej cieľom je zvýšiť záujem o kultúrne dedičstvo a prispieť k turistickej atraktívnosti regiónu. Autor sa sústreďuje na obdobie 14. až 19. storočia, ktoré ohraničuje vznik prvých a posledných kaštieľov a kúrií. Publikácia obsahuje nové informácie získané archívnym výskumom, najmä z 18. storočia, a dokumentuje 99 objektov, vrátane tých, ktoré nie sú zaradené v súpise pamiatok. V úvode sa nachádza štúdia o vývoji šľachtického staviteľstva v kontexte historických udalostí s dôrazom na región Liptova. Každý kaštieľ a kúria sú predstavené prostredníctvom fotografií a sprievodného textu, ktorý popisuje stavebné zmeny, majiteľov a význam rodu. Exteriéry všetkých existujúcich objektov sú fotograficky zdokumentované, pričom v prípadoch zásadných zmien sú súčasné fotografie doplnené staršími dokumentačnými materiálmi. Niektoré objekty sú doplnené nákresmi pôdorysov, čo obohacuje prezentáciu a poskytuje hlbší pohľad na architektonické dedičstvo regiónu.

Hrad Blatnica – sprievodca po zrúcanine hradu prináša spracovanie najdôležitejších informácii o tomto hrade v pôsobivej a graficky príťažlivej forme. Plnofarebná brožúra obsahuje množstvo historických vyobrazení, teoretickú rekonštrukciu hradu v časoch jeho najväčšej slávy i výsledky súčasných výskumov. Vďaka názornému spracovaniu môže aj laik pochopiť zákonitosti stavebného vývoja hradu. Autori publikácie Mgr. Michal Šimkovic a Mgr. Tomáš Janura sú uznávanými odborníkmi v oblasti výskumu hradných komplexov a stredovekej architektúry.

V knihe venovanej Spišskej stolici bolo spracovaných 82 šľachtických sídiel, z toho 29 kaštieľov a 53 kúrií. V zozname štátom chránených pamiatok sa nachádza 21 kaštieľov a 18 kúrií. Heslá autori rozdelili podľa súčasného administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom pohľade na stav zachovania a okolitého urbanizmu sa ukázalo, že najhoršie dopadli Hôrka a Slovenská Ves, kde došlo k najväčšiemu úbytku objektov a znehodnoteniu urbanizmu v dôsledku novej výstavby a nezáujmu o chátrajúce objekty. Pozoruhodne sa dosiaľ udržala pomerne málo narušená urbanistická štruktúra Čenčíc, ktoré dnes tvoria miestnu časť Jánoviec. V poslednej dobe ožili turistickým ruchom aj z pohľadu laickej verejnosti pozabudnuté kaštiele v Bijacovciach a miestnej časti Žehry, Hodkovciach.

Publikácia predstavuje šiesty diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaradené. Predchádzajúce diely sa zaoberali Liptovskou, Oravskou, Spišskou, Turčianskou a Zvolenskou stolicou. Kniha o Hontianskej stolici približuje 59 šľachtických sídiel, konkrétne 16 kaštieľov a 43 kúrií. Do zoznamu štátom chránených pamiatok sa dostalo iba päť kaštieľov a tri kúrie. Autori rozdelili heslá podľa aktuálneho administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno- historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom zhodnotení Hontianskej stolice možno konštatovať, že tu v dôsledku zániku Uhorska v roku 1918 došlo k obrovským stratám v oblasti záhradnej architektúry. Možno najhodnotnejší zaniknutý park sa rozprestieral v Horných Súdovciach, súčasnej miestnej časti obce Súdovce. Z hľadiska urbanizmu celej dediny možno za veľkú ujmu na kultúrnom dedičstve považovať Lontov, v minulosti typický svojimi vzájomne prepojenými záhradnými úpravami pri troch rezidenciách, z ktorých zostala len jedna. Okrem nej sa do súčasnosti zachovali ešte dve kúrie, pričom pôvodne ich dopĺňali ešte ďalšie tri šľachtické sídla. Jednoznačne najznámejší kaštieľ stelesňuje niekdajšie reprezentatívne obydlie rodov Koháry a Sachsen-Coburg-Gotha vo Svätom Antone s vysokou architektonickou i historickou hodnotou celoslovenského významu. V jeho tieni stojí ale kaštieľ Palásthyovcov (s. č. 634) v Plášťovciach, ktorý nie je vôbec vyhlásený za pamiatku napriek svojej autenticite a v rámci Slovenska unikátne zachovaným terasám niekdajšej barokovej záhrady.

Vidiecke šľachtické sídla v Zvolenskej stolici sú štvrtým dielom série venovanej kaštieľom a kúriám na území bývalých uhorských stolíc. Autorom historickej časti textov je Tomáš Janura a architektonicko-historické údaje spracovali Ľubica Fillová a Michal Šimkovic. Do knihy s celkovým rozsahom 134 strán bolo zahrnutých šestnásť stojacich a štyri zaniknuté kaštiele a kúrie na území kedysi samostatných dedín Dolná Mičiná, Dúbravica, Hájniky, Horná Mičiná, Horný Rakytovec, Hronsek, Iliaš, Kráľová, Ostrá Lúka, Radvaň, Veľká Lúka, Vlkanová, Zolná a Zvolenská Slatina. V uvedených lokalitách vlastnili sídla hlavne predstavitelia rodov Battik, Benický, Bezegh, Bohuš, Dúbravický, Eszterházy, Géczy, Gerhardt, Gyurky, Kéry, Ostrolúcky, Radvanský, Soós, Széchy, Tihanyi a Zolnay. Čitateľ v publikácii nájde zaujímavé životné osudy spojené s konkrétnymi miestami.

Hrad Korlátka - v poradí už 11. publikácia z edície Slovenského skautingu - Sprievodcovia po hradoch. Korlátka sa nachádzajú v pohorí Malé Karpaty, nad obcou Cerová, neďaleko Senice. Hrad pochádza z 13. storočia, pričom od 18. storočia dochádza k jeho intenzívnemu pustnutiu. Publikácia obsahuje, tak ako všetky predchádzajúce diely, množstvo fotografií a tiež dobovú rekonštrukciu hradu z konca 17. storočia. Brožúrka je vynikajúcim pomocníkom pri návšteve hradu.

Publikácia predstavuje tretí diel série, ktorej ambíciou je postupne zmapovať kaštiele a kúrie na celom území dnešného Slovenska v rámci bývalých historických regiónov stolíc. V každej knihe čitateľ nájde nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, o ktorých existencii dodnes málokto vôbec tušil. Predchádzajúce dva diely sa z tohto pohľadu zaoberali kaštieľmi a kúriami v Liptovskej a Oravskej stolici. V knihe venovanej Turčianskej stolici bolo spracovaných 66 šľachtických rezidencií, z toho 14 kaštieľov a 52 kúrií. V zozname štátom chránených pamiatok sa nachádza trinásť kaštieľov a iba jedenásť kúrií. Heslá autori rozdelili podľa súčasného administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom pohľade na stav zachovania a okolitého urbanizmu sa ukázalo, že najhoršie dopadli Dražkovce, Laclavá a Príbovce, kde došlo k najväčšiemu úbytku objektov a znehodnoteniu urbanizmu v dôsledku novej výstavby a nezáujmu o chátrajúce objekty. V súčasnej dobe hrozí úplný zánik kúrii v Malom Čepčíne. Takýto stav a postoj k historickým objektom vyvoláva dojem, že toľko deklarovaná priorita rozvoja cestovného ruchu je len formálna.