Srbsko je krajina, v ktorej sa nachádzajú stovky starobylých monastierov (kláštorov), ktoré stavali a vyzdobovali najväčší majstri Byzancie. Architektúrou a ikonopisom sa podobajú na svätyne, aké sú napríklad na Svätej Hore Athos v Grécku. Kniha je na Slovensku jediným cestopisom troch študentov teológie, ktorí v rokoch 1998-1999 navštevujú tieto monastiere a opisujú svoje duchovné aj úsmevné zážitky z tohto pobytu. Zároveň sa stali aj očitými svedkami bombardovania Juhoslávie v roku 1999, čomu sa v knihe taktiež venujú.
Kniha o živote a teologickom diela veľkého srbského teológa, Justína Čelijského (Popoviča), doktora teológie a univerzitného profesora. Bol to človek, ktorý v mladosti študoval všetko, čo sa len dalo a spoznával ľudí a mentalitu rôznych kultúr, aby bol neskôr prospešný svojej Cirkvi a pomohol teologicky a duchovne vzdelávať ďalšiu generáciu teológov, duchovných, episkopov, ale aj mníchov či veriacich v Srbsku. Bol vychovávaný vo svätej zbožnosti, a tak svoje všestranné vzdelanie spájal s modlitbou, pôstom a Bohočlovek Christos bol jeho životnou pomocou a inšpiráciou. Jeho zbožnosť bola známa všetkým, ktorí ho poznali, avšak nie každý ju dokázal pochopiť. Mnohí ho dokonca považovali za fanatika a preto bol často vyhadzovaný zo škôl, kde učil a posielaný na misie do zahraničia, aby nebol v Srbsku. V rozkvete svojho teologického a vychovávateľského života (dlhé roky pôsobil ako vychovávateľ na bohosloveckých seminároch) odchádza univerzitný profesor, doktor teológie, filozof a zbožný askéta ako 54-ročný do ženského monastiera Čelije za duchovníka, kvôli svojim zbožným a bohabojným názorom. Tu, v zabudnutí nekonečných hôr, pokračuje vo svätom živote i teologickej práci, ktorá začala ešte viac prekvitať. Strávil tu zvyšných tridsaťjeden rokov života. Po jeho smrti mu však ani jeho bývalí nepriatelia nepovedia inak ako - prepodobný otec Justín.
