Martina Bucková Knihy

Austrália, najmenší a najredšie osídlený kontinent, je od ostatných svetadielov oddelená tisíckami kilometrov, pričom najbližšie sú ostrovy juhovýchodnej Ázie, ako Papua-Nová Guinea. Tento ostrovný most zohral kľúčovú úlohu pri osídlení kontinentu pred viac ako 50 tisíc rokmi. Izolácia umožnila austrálskym domorodcom zachovať svoj tradičný spôsob života a kultúru po tisíce rokov. Pri objavení Austrálie Európanmi v roku 1602 bola kultúra domorodcov považovaná za najnižší stupeň vývoja. Prvú kolóniu založili Angličania v roku 1788, čo viedlo k postupnému vytláčaniu pôvodného obyvateľstva a úpadku ich kultúry a náboženstva. Dnes žijú domorodci prevažne v rezerváciách a ich tradičná kultúra je ohrozená zánikom. Podľa sčítania z roku 2006 tvoria domorodci len 2,5 % populácie Austrálie. Oceánia, ležiaca v Tichom oceáne, lákala moreplavcov a vedcov svojou kultúrou a ostrovmi, ako Havajské ostrovy a Veľkonočný ostrov. Tento región sa delí na Polynéziu, Mikronéziu a Melanéziu, pričom kultúra a náboženské predstavy sa v týchto oblastiach značne líšia. Príchod Európanov spôsobil rapídny pokles domáceho obyvateľstva a zánik tradičných kultúr a jazykov. Cieľom publikácie je oboznámiť čitateľa s geografiou, históriou a kultúrou týchto vzdialených krajín.

V slovenských odborných textoch, médiách aj v krásnej literatúre sa čoraz častejšie objavujú informácie o kultúrnom, hospodárskom aj politickom dianí v krajinách Orientu, v ktorých sa používajú rozličné mená a pomenovania z orientálnych jazykov. Neraz sa používajú v nesprávnej podobe, ktorá nezodpovedá nášmu súčasnému poznaniu o kultúrach a jazykoch týchto regiónov. Slovenskí orientalisti pripravili praktickú príručku, ktorá prináša návod, ako by sa problém prepisovania pojmov z orientálnych jazykov do slovenčiny dal riešiť. Zameriavajú sa pri tom na jazyky zapisované vlastnými písmami alebo znakmi (tibetčinu, kórejčinu, jazyky Japonska a Juhovýchodnej Ázie, sanskrt, hindčinu, arabčinu a starú egyptčinu) ako aj na vybrané jazyky, ktoré používajú latinkovú abecedu so špeciálnymi diakritickými znamienkami (austronézske jazyky, vietnamčinu, turečtinu, jazyky subsaharskej Afriky). Osobitnú pozornosť venujú prepisu z čínskej latinkovej abecedy, pchin-jinu. Knižka obsahuje aj pravopisný slovník populárnych prepisov pomenovaní, ktoré orientalisti riešili počas dlhoročnej praxe. Priebežne dopĺňaný slovník sa časom objaví aj na internetovej stránke Ústavu orientalistiky SAV.

Draky sú všade okolo nás. V detských rozprávkach, vo fantasy románoch a filmoch, v Biblii, v mytologických príbehoch a na nespočetných vyobrazeniach po celom svete. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo to tak je? Prečo si ľudia na všetkých kontinentoch a v rôznych etnikách predstavia draka takmer rovnako? Ako je možné, že sa draky od seba takmer nelíšili v starovekej Mezopotámii alebo v stredovekom Anglicku? Že bájni hrdinovia proti nim bojovali tak v antickom Grécku, ako aj v Indii či Japonsku? Výskum tohto celosvetového fenoménu, mýtu a symbolu v rôznych kultúrach a historických obdobiach odhaľuje, čo táto fantastická príšera vypovedá o nás ľuďoch a prečo nás nikdy neprestane fascinovať. V knihe Rod draka sa autori a autorky pozreli na draky v antike, Egypte, arabskom svete či Mezoamerike. Predstavia vám višapy v Arménsku a na Kaukaze, dračích ochrancov u Keltov, morské hady z Polynézie a Austrálie aj tradičné čínske, japonské a kórejské legendy o týchto bájnych monštrách.