Draky sú všade okolo nás. V detských rozprávkach, vo fantasy románoch a filmoch, v Biblii, v mytologických príbehoch a na nespočetných vyobrazeniach po celom svete. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo to tak je? Prečo si ľudia na všetkých kontinentoch a v rôznych etnikách predstavia draka takmer rovnako? Ako je možné, že sa draky od seba takmer nelíšili v starovekej Mezopotámii alebo v stredovekom Anglicku? Že bájni hrdinovia proti nim bojovali tak v antickom Grécku, ako aj v Indii či Japonsku? Výskum tohto celosvetového fenoménu, mýtu a symbolu v rôznych kultúrach a historických obdobiach odhaľuje, čo táto fantastická príšera vypovedá o nás ľuďoch a prečo nás nikdy neprestane fascinovať.
V knihe Rod draka sa autori a autorky pozreli na draky v antike, Egypte, arabskom svete či Mezoamerike. Predstavia vám višapy v Arménsku a na Kaukaze, dračích ochrancov u Keltov, morské hady z Polynézie a Austrálie aj tradičné čínske, japonské a kórejské legendy o týchto bájnych monštrách.
V slovenských odborných textoch, médiách aj v krásnej literatúre sa čoraz častejšie objavujú informácie o kultúrnom, hospodárskom aj politickom dianí v krajinách Orientu, v ktorých sa používajú rozličné mená a pomenovania z orientálnych jazykov. Neraz sa používajú v nesprávnej podobe, ktorá nezodpovedá nášmu súčasnému poznaniu o kultúrach a jazykoch týchto regiónov.
Slovenskí orientalisti pripravili praktickú príručku, ktorá prináša návod, ako by sa problém prepisovania pojmov z orientálnych jazykov do slovenčiny dal riešiť. Zameriavajú sa pri tom na jazyky zapisované vlastnými písmami alebo znakmi (tibetčinu, kórejčinu, jazyky Japonska a Juhovýchodnej Ázie, sanskrt, hindčinu, arabčinu a starú egyptčinu) ako aj na vybrané jazyky, ktoré používajú latinkovú abecedu so špeciálnymi diakritickými znamienkami (austronézske jazyky, vietnamčinu, turečtinu, jazyky subsaharskej Afriky). Osobitnú pozornosť venujú prepisu z čínskej latinkovej abecedy, pchin-jinu. Knižka obsahuje aj pravopisný slovník populárnych prepisov pomenovaní, ktoré orientalisti riešili počas dlhoročnej praxe. Priebežne dopĺňaný slovník sa časom objaví aj na internetovej stránke Ústavu orientalistiky SAV.
Austrália je najmenším a najredšie osídleným kontinentom na svete. Od ostatných svetadielov ju delia tisíce kilometrov. Najbližšie má k ostrovom juhovýchodnej Ázie, konkrétne k Papuy-Novej Guiney. Tento tzv. ostrovný most s juhovýchodnou Áziou hral v dávnej minulosti veľkú úlohu. Práve vďaka nemu osídlili predkovia austrálskych domorodcovtento kontinent pred viac ako 50 tisíc rokmi. Vďaka izolácii od okolitého sveta si austrálski domorodci zachovali po tisíce rokov svoj tradičný spôsob života a tradičnú kultúru. Mnohí vedci považovali austrálskych domorodcov za spoločenstvo, ktoré bolo v čase objavenia Európanmi na najnižšom stupni kultúrneho vývoja na svete. Austrália bola objavená v roku 1602, kedy pristál na západnom pobreží Yorkského polostrova holandský kapitán Wilhelm Janszoon. Prvú kolóniu tu však založili Angličania v roku 1788. Bol to začiatok konca pôvodných obyvateľov, ktorí boli postupne vytláčaní so svojich kmeňových území a vyvražďovaní. Tradičná kultúra a náboženstvo upadali. V súčasnosti domorodci zväčša žijú v rezerváciách, vládnych osadách, cirkevných misiách. Tradičná kultúra nenávratne zaniká a hrozí nebezpečenstvo, že zanikne skôr, ako sa ju podarí dôkladne zdokumentovať. Podľa sčítania ľudu z roku 2006 tvoria domorodci vrátane miešancov len 2,5 % celkovej populácie Austrálie. Oceánia, ostrovná krajina ležiaca v Tichom oceáne oddávna pútala pozornosť moreplavcov, dobrodruhov ale aj vedcov pre príťažlivosť miestnych ostrovov ale aj zaujímavú kultúru jej obyvateľov. Širokej verejnosti sú známe najmä Havajské ostrovy či tajomný Veľkonočný ostrov s jeho gigantickými sochami Moai. Tento geografický celok sa delí na tri časti: Polynéziu, Mikronéziu a Melanéziu. Kultúra a náboženské predstavy týchto troch celkov sa vo veľkej miere odlišujú. Rovnako aj ich jazyky. Zjavné príbuznosti nájdeme najmä v rámci jednotlivých celkov. Tak ako iné národy, aj obyvatelia Oceánie utrpeli príchodom Európanov, najmä atraktívne časti Polynézie. Dôsledkom bol rapídny pokles domáceho obyvateľstva, zánik tradičných kultúr a čiastočne aj jazykov. Úlohou tejto publikácie je oboznámiť čitateľa s geografiu, históriou, náboženskými predstavami, duchovnou a materiálnou kultúrou, hudobnými či tanečnými prejavmi týchto pre slovenského čitateľa vzdialených krajín.
