Dulovo námestie a iné novely
- 112 stránek
- 4 hodiny čtení
Príbehy a spomienky obyvateľov štvrte Mlynské nivy v Bratislave, najmä zamestnancov plynární a cvernovky. Poviedky autora románu Životy unikajúce (1979).
Príbehy a spomienky obyvateľov štvrte Mlynské nivy v Bratislave, najmä zamestnancov plynární a cvernovky. Poviedky autora románu Životy unikajúce (1979).
Krausove Životy unikajúce exponujú tému, o ktorej sa často hovorí - tému priemyselnej výroby, prostredia robotníkov a technikov. Autor svoju látku dôverne ovláda, jeho znalosti nie sú náhodné, ani povrchné. Ukazuje čitateľovi každodenný život priemyselného podniku, ale nezabúda ani na robotnícku tradíciu, teda na oblasť, ktorá v posledných desaťročiach prechádzala najvýraznejšími premenami. Kraus vyjadruje úctu k ľuďom, ktorí odchádzajú s miznúcim prostredím starého závodu, chápe však svoju knihu aj ako memento zmareným ľudským životom a najmä zvecneným ľudským a ľúbostným vzťahom - na pracovisku i v súkromnom živote na sídliskách.
Petrov mlyn je kniha veľmi aktuálna a súčasná. Hrdina novely Peter nás upozorňuje na to, že sa veľa zmenilo v živote našich rómskych spoluobyvateľov, ale zmeny napriek vytvoreným podmienkam neprebehli tak, aby sme boli so všetkým spokojní. Peter sa síce vyučí, v práci sa cíti ako doma, ale toneznačí, že v nej ostane natrvalo, že prekoná tlak rodiny, tradície a nerozhodne sa pre inú, spoločensky menej vítanú cestu...
Cyklus poviedok slovenského autora, v jednotlivých príbehoch sa rekapitulujú životné osudy, priateľstvá, lásky vzťahy rôznych ľudí..
Kniha príbehov, ktoré autori zažili počas svojej zdravotníckej praxe. Tak, ako ich zažili, čo videli a ako sa cítili. Táto kniha je presne taká, ako ich záchranársky život. Chvíľu veselá, chvíľu smutná, chvíľu na neuverenie.
Krausove zvolenské črty a poviedky približujú rané 50. roky z pohľadu dospievajúceho chlapca. Že takýto pohľad vie byť umelecky prínosný, presvedčil už slovenských čitateľov Milan Ferko (Keby som mal pušku). Tento pohľad má značnú dávku imunity voči príkremu ideologizovaniu, ktorými sú poznačené viaceré slovenské prózy s touto témou. Na druhej strane zasa z Krausových poviedok zreteľne poznať, komu autor fandí: živnostníkom, úradníkom, inteligencii, všetkým, ktorých nastupujúci stalinský režim ociachovával a potláčal ako "triednych nepriateľov". Spomínaný malomestský živel si v Krausových poviedkach a črtách zachováva svoju kultúrnu inosť a členitosť, schopnosť trpne odporovať (inakšie sa vtedy nedalo) a - paradoxne - aj nádej a chuť žiť a prežiť podľa svojich zásad. Ľudia z protiľahlého ideologického brehu sú zastúpení sporo. A charakteristická je neochota mládeže zaradiť sa do ideologických táborov na štátnu objednávku. Tu pôsobia iné, zložitejšie mechanizmy, na ktorých fungovanie Kraus takisto poukazuje.