Kazimierz Orłoś

Syn Henryka Orłośa , výskumníka, mykológa , dlhoročného vedúceho odboru patológie lesa Výskumného ústavu a Seweryny Mackiewiczovej, absolventky Národného inštitútu v odbore špeciálna pedagogika , sestry spisovateľov a publicistov Stanislawa Cata a Jozefa Mackiewicza .

Detstvo strávil vo Varšave s prestávkou v rokoch 1941-1943, ktoré strávil v Dąbrówkach pri Łańcute . Počas Varšavského povstania sa s rodičmi odsťahoval z hlavného mesta a pobýval v Rawe Mazowieckej a potom v Lodži . Vo Varšave vyštudoval základnú školu a v roku 1953 zložil maturitu na strednej škole - Gymnázu a lýceu Tadeusza Reytana. V rokoch 1955-1960 študoval právo na Právnickej fakulte Varšavskej univerzity . V roku 1959 sa oženil s Teréziou Czerniewiczovou, absolventkou Fakulty záhradnej architektúry na Varšavskej univerzite prírodných vied . Je otcom televízneho moderátora, novinára a herca Macieja Orłośa a dcéry Joanny . Mal o tri roky mladšieho brata, ktorý zomrel počas nacistickej okupácie.

Profesionálna a tvorivá práca : Ako spisovateľ debutoval v roku 1958 s príbehom " Dievča z lode" uverejnenom v mesačníku "Twórczość" . Po ukončení štúdia pracoval od roku 1961 ako právny referent . Na jar roku 1970 sa stal redaktorom v šéfredaktorskej rade v sekcii rozhlasových hier v Poľskom rozhlase. V roku 1972 nastúpil čiastočný úväzok do redakčného tímu časopisu "Literatura" v oddelení reportáže. Vďaka vydaniu knihy Cudowna melina v roku 1973 v Paríži bol prepustený z práce v poľskom rozhlase i redakcii "Literatury"; zároveň sa stal objektom cenzúry. V rokoch 1973-1976 pôsobil ako hovorca a právnik varšavského Dopravného podniku, pri výstavbe "Gierkowky" - rýchlostnej komunikácie medzi Varšavou a Katovicami .V januári 1976 podpísal protestný list mimoriadnemu výboru Sejmu Poľskej ľudovej republiky proti zmenám v ústave Poľskej ľudovej republiky,

V roku 1977 sa zameral výhradne na literárne diela, vydával navzdory cenzúre a zapájal sa do opozičných aktivít. Od roku 1981 bol spoluredaktorom štvrťročníka "Record" a "Nový záznam" (od roku 1982 do roku 1983 - člen redakčnej rady), v 80. rokoch publikoval v "Kulturze Niezależnej" (1987-1989), parížskej "Kultúre" a londýnskom "Pulze" , V rokoch 1988-1994 spolupracoval s Poľskou rozhlasovou stanicou Radio Wolna Europa .

Po páde Poľskej ľudovej republiky spolupracoval s týždenníkom Solidarność , Gazeta Wyborcza , Rzeczpospolita , Życie a Gazeta Polska . Obnovil spoluprácu s Poľským rozhlasom a Poľskou televíziou.

Bol členom predstavenstva Literárnej ceny Józefa Mackiewicza , ale v roku 2006 na protest proti antisemitským prejavom svojho sekretára Stanisława Michalkiewicza zo spoločnosti vystúpil. V roku 2016 neprijal Zlatú medailu "Zasłużony Kulturze Gloria Artis" od ministra Piotra Glińského, prehlásiac, že "nechcem dostávať ocenenia od predstaviteľov orgánov, ktorí porušujú zásady demokracie v Poľsku".