Viera Čurmová

Viera Čurmová, prozaička, poetka, autorka literatúry pre deti a religióznej literatúry, zberateľka a autorka povestí, redaktorka, povolaním učiteľka, sa narodila 1. februára 1956 v Snine. Otec Michal Korba pracoval ako kooperátor a matka Helena Korbová, rod. Vataščinová, bola úradníčka. Manžel Ján Čurma (* 1953) bol geodet. Majú troch synov, Erika a Vratislava, ktorí žijú v zahraničí, v Írsku, a Jána, ktorý žije v Humennom a je ilustrátorom kníh. Žije v Humennom.

Na základnú školu začala chodiť v Snine (1962 – 1969) a dokončila ju v Humennom (1969 – 1971), kam sa presťahovali. Vyštudovala Gymnázium v Humennom (1971 – 1975). Študovala na Právnickej fakulte P: J: Šafárika v Košiciach (1975 – 1976), ktorú z finančných dôvodov nedokončila. Absolvovala ako nadstavbu Pedagogickú školu KG pre predškolské zariadenia v Prešove (1976 – 1977).

Vyučovala na základnej škole (1975 – 1976), učí v materskej škole v Humennom (od roku 1977).

Organizuje prednes poézie a prózy pre deti predškolského veku s názvom Včelička, pozývajú ju do odbornej poroty Hviezdoslavovho Kubína v Humennom, býva aj členkou poroty krajského kola súťaže A slovo bolo u Boha. Bola šéfredaktorkou novín rímskokatolíckej farnosti s názvom Spoločná cesta (2001).

Písaniu básní sa venuje od študentských čias. Zaujíma sa aj o regionálnu históriu. Je autorkou povestí, ktorých dej je zviazaný sa s regiónom Humenného (s humenským kaštieľom), s oblasťou Sniny, Michaloviec, Svidníka i Šariša či s hradmi Zemplín, Vinné, Jasenov, Čičva. V jej povestiach sa objavujú príbehy viažuce sa napríklad k jazerám Vinné, Morské oko či humenskému kaštieľu. Debutovala zbierkou poézie Božie dary (1994), nasledovala zbierka Brožúra blahoželaní (1995), vyšli jej poetické zamyslenia Miliónové duše (1998), zbierky poézie V tichu duše (1999), Z tieňa pútnikov vychádza svetlo (2000), Rebríček lásky (2002), Oči modrej oblohy (2005), Čas zmieriteľný s láskou a pre lásku (2012) a Kývem si konárom (2014). Je autorkou kníh povestí Rozprávky a povesti (1995), Povesti a rozprávky spod Vihorlatu (1996), Čarovné kráľovstvo (2000), Tajomné pierka povestí (2002), Kráľovná hôr (2002), Vihorlatské povesti (2003), Kapsička povestí (2005), Povesti o hradoch a zámkoch (2009), Povesti bez konca (2015), práve jej vychádza kniha Trblietavé hviezdičky nad hradmi, zámkami a kaštieľmi (2016). Pre deti vydala omaľovánky Anjelíčku strážtičku (1995). Ako regionálnu autorku i slovenskú spisovateľku ju zaradili do výčby slovenského jazyka a literatúry na základných školách vo viacerých východoslovenských mestách (Snina, Michalovce, Trebišov, Prešov, Sobrance, Sabinov, Vranov nad Topľou) a obciach. Na Súkromnej odbornej škole DSA v Trebišove zaradili jej diela ako jednu z maturitných otázok a na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity jej povesti ako povinné čítanie. Spolupracuje s s rádiom Lumen, v ktorom recitovali pásmo z jej poézie (2007) banskobystrickí divadelní herci a ktoré odvysielalo čítanie jej povestí Čarovný tiger a Diamant východu z knihy Čarovné kráľovstvo (2008) a rozhovor s ňou (2008). V Humenskej televízii odvysielali o jej tvorbe reláciu Vérité o rodákoch (2009).

Za pedagogickú prácu ju ocenili titulom vzorný učiteľ (1999), ďakovnými listami Okresného úradu Humenné za pedagogickú prácu (2001), za osobný prínos pri rozvoji okresu Humenné (2001) a za dlhoročnú a úspešnú pedagogickú činnosť (2010) a Medailou J. A. Komenského za vykonanú prácu o deti predškolského veku, rozvoj talentovaných detí, za spisovateľskú tvorbu (2014).

Je členkou Spolku slovenských spisovateľov.