Ľubomír Huďo Knihy

Kniha je kritickým pohledem na politicky šířené zprávy v médiích a nepravd v tradičních sdělovacích prostředcích.

Kniha Európa v islamskej rakve varuje pred aktuálnym nebezpečenstvom, ktoré sa týka každého z nás. Môžeme proti tomu niečo robiť? Máme šancu vzdorovať a ubrániť sa plazivému nebezpečenstvu islamizácie? Ľubo Huďo nepatrí k skeptikom, naopak, verí v silu každého z nás meniť chod udalostí.

Kniha známeho slovenského novinára Ľubomíra Huďa Presstitúti verzus konšpirátori ponúka čitateľovi opäť zaujímavé a jedinečné informácie, odhaľujúce pozadie nielen slovenskej žurnalistiky. Už jej názov napovedá, že o slobodu slova sa bojuje každý deň, no mnohí novinári už dávno prestali byť strážnymi psami demokracie, ale strážia korytá mocných a svoje vlastné dobré bydlo. Po 26 rokoch novinárskej praxe, z toho 17 rokov v RTVS, autor odkrýva praktiky šéfov v našich verejnoprávnych médiách pri príprave a vysielaní spravodajstva, stále existujúcu cenzúru a dobrovoľnú presstitúciu v mediálnej sfére.

Žoldnieri najvyššej kategórie, bez rýchlopalných zbraní a vojenského mundúru, no s taktikou nebezpečnejšou a oveľa účinnejšou než cudzinecká légia, sú zároveň žonglérmi. Nepripomínajú cirkusových majstrov a nestoja ani o potlesk nadšených divákov, žonglujú totiž s revolúciami, prevratmi, terorom, hospodárskymi krízami, ľudskými osudmi, existenciou národov a štátov, chorobami, potravinami, vodou – bezohľadne a bez výčitiek svedomia.

Nežná revolúcia dospela do štádia zamatovej tyranie. Krásne ideály o slobode, spravodlivosti a dôstojnom živote boli od začiatku účelovou manipuláciou na ovplyvnenie davu, ktorý mal robiť potrebnú kulisu. Na moc už čakali hyeny z tábora disidentov i komunistov, aby vytvorili pre seba raj a pre ostatných trhové otroctvo. Revolúcie zamatového typu sú totiž vopred naplánované a štedro financované, výsledkom je systém, ktorý vyhovuje ich sponzorom. Profesionálni revolucionári a ich lokaji si užívajú výslnie trhu a ostatných držia v poslušnosti a nevedomosti kazajkou politickej korektnosti. Myšlienka francúzskeho filozofa Voltaira je stále aktuálna: „Kto nám vládne, zistíme podľa toho, koho nesmieme kritizovať“.

Ľubo Huďo rozoberá v súčasnosti donekonečna omieľané frázy a termíny: hoaxy, fake news, dezinformačné weby, postfaktická doba, zodpovedné a spoľahlivé médiá… . Upozorňuje, že podstata zostáva stále tá istá, či za boľševika alebo za novodbého neomarxistu – neoliberála: udržať si informačný monopol a eliminovať akýmkoľvek spôsobom odlišné názory, informácie, komentáre či analýzy. V období vlády jednej strany – komunistickej sa valila propaganda z dvoch strán, zo Západu i z Východu, podobne ako dnes, keď panuje vláda jedného názoru v rámci hranej plurality strán. Vytvorila sa bariéra v podobe pomyselného mediálneho múru medzi mainstreamom a alternatívou. Aj vtedy sa jedna i druhá strana obviňovali z klamstiev a ovplyvňovania verejnosti vo svoj prospech.