Štefan Hlaváč
ThDr. Štefan Hlaváč (* 3. december 1903, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko – † 11. február 1983, Hermanovce, Česko-Slovensko) bol rímskokatolícky kňaz, stredoškolský profesor a humanista. Štefan Hlaváč sa narodil 3. decembra 1903 v Budapešti. Pred začatím školskej dochádzky sa presťahoval k starým rodičom do Kubrej pri Trenčíne. Študoval postupne na gymnáziách v Trenčíne, Trnave a v Nitre. Po maturite v roku 1924 začal študovať teológiu v nitrianskom seminári. V roku 1927 prestúpil do košickej diecézy a pokračoval v štúdiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Olomouci, ktorú v roku 1932 ukončil doktorskou prácou zo Starého zákona na tému „Etika proroka Ozeáša“. Vedúcim dizertačnej práce bol prof. Jan Hejčl. Za kňaza bol vysvätený 5. júla roku 1929 v Olomouci arcibiskupom Dr. Prečanom. Od 2. septembra roku 1929 do 2. júla roku 1950 pôsobil na gymnáziu v Michalovciach ako stredoškolský profesor. Na jeseň 1939 vstúpil do HSĽS, kde mal na starosti prevážne sociálnu starostlivosť. Od roku 1942 sa stal predsedom miestnej organizácie HSĽS v Michalovciach. Po zbavení profesúry pôsobil v Michalovciach ako nemocničný kaplán až do roku 1951. Následne krátko pôsobil ako administrátor farnosti v obci Všechsvätí (dnešné Valaliky).
- septembra 1952 ho v Košiciach zatkli a následne odsúdili na tri roky väzenia za ukrývanie a nenahlásenie saleziána pri jeho úteku z Podolínca, kde v tom čase komunisti sústredili rehoľníkov. Počas rokov väznenia vystriedal väznice v Ilave, na Pankráci v Prahe, vo Valdiciach a v uhoľných baniach Tmavý důl v Rtynich v Podkrkonoší. Po prepustení z väzby získal v roku 1957 štátny na pastoráciu a až do konca svojho života pôsobil ako farár v Hermanovciach pri Prešove.