Andrijan Turan Knihy

Zbierka básni, v ktorej sa lyrický hrdina stáva anjelom. Otázky skryté v znepokojivých obrazoch nadväzujú na rozvíjanie reči surrealistov

Osem solitérov americkej literatúry (Ch. Bukowski, J, Kerouac, Ch. Burroughs, E. Hemmingway, E. Pound, A. Ginsberg, L. Ferlinghetti, G. Corso), ich životné príbehy, myšlienkový svet, tvorbu a inšpiračné zdroje odhaľuje táto kniha. Prezrádza, ako sa v tvorbe spisovateľov odrážali ich pohnuté a zložité životné osudy. Svoju tvorbu chápali ako poslanie i doživotné prekliatie, pred ktorým nemôžu a ani nechcú uniknúť, i keď často písali gniavení chorobami tela aj duše. Boli smutnými solitérmi v davoch fanúšikov... Text bohato dopĺňajú fotografie, úryvky z diel, výberová bio-bibliografia každého autora a zoznam odporúčanej literatúry

Andrijan Turan je bratislavský básnik a Druhá dúha je jeho piata zbierka básní..

Básnická zbierka Origami nebola napísaná, ale našepkaná. Je krištáľovo čistým a realistickým záznamom genézy citu, o ktorom sa vie, že trvá krátko. Tieto verše vznikali za neprespatých nocí a pochmúrnych dní, zrána so svetlom svitania a prvým lúčom pri zobúdzaní. Autor ponúka čitateľovi básne zapísané v krvi, básne o hľadaní, nachádzaní, strácaní, prežívaní a zaklínaní najúprimnejšieho citu. O žene s tajomstvom ticha, sprevádzanej anjelmi. O bytosti, akú stretneme azda jediný raz v živote, aby nás na chvíľu rozsvietila.

Popolnočný med je knihou o zármutku, bolesti, strachu a melanchólii. Je knihou o tom, že bolo zničené niečo, na čom Andymu Turanovi zatiaľ veľmi záležalo. S bolesťou nie sme ponechaní sami na seba, ak sa chceme rozhodnúť pre vyšší zmysel života. Autorovi sa to nemusí vždy podariť pre jeho hlboko zakorenenú obavu zo zmien. (Kamil Zbruž)

Autor už prvými tromi knižkami Uťaté ruky (1935), Vodné hodiny, hodiny piesočné (1938), Ja je niekto iný (1946) dokázal čitateľom a kritike, že k tvorbe poézie pristupuje celkom novátorským spôsobom. Ako člen surrealistickej skupiny v textoch prekvapuje výbuchom metafory, záplavou snových obrazov, novým videním sveta odhaľujúcim a pomenúvajúcim veci, o ktorých sa dovtedy v poézii akosi nemohlo či nepatrilo hovoriť. Obrazotvornosť Fabryho nadrealistických veršov je pre čitateľa zvyknutého na uhladený rytmicky štrukturalizovaný text značne prekvapivá až mätúca. Nie je však samoúčelná. Autor sa rád hrá a experimentuje, používa zveličenie, desiatky rôznych odkazov a absurdných asociácií. Pre každého, kto má blízko k slovu, písaniu, poézii a fantázii, sú nadrealistické texty Rudolfa Fabryho stálou inšpiráciou a šifrovanou výzvou, trasoviskom tajomstiev.